Životný príbeh českého herca, scenáristu a spisovateľa Zdeňka Svěráka, ktorý sa dožíva úctyhodných deväťdesiatich rokov, je spojený s mimoriadne úspešnou kariérou. Väčšinu svojej tvorivej dráhy prežil po boku režiséra a herca Ladislava Smoljaka. Ich spolupráca patrí k najvýraznejším kapitolám českého divadla a filmu, keďže spoločne stáli za vznikom legendárneho fenoménu Járy Cimrmana a podieľali sa na viacerých ikonických filmových komédiách. Hoci sa navonok zdalo, že ide o nerozlučnú umeleckú dvojicu, ich vzťah nebol vždy harmonický. Za úspechmi sa totiž skrývali aj napäté situácie, konflikty a osobné spory, ktoré ich priateľstvo viackrát vystavili vážnym skúškam.
Nešlo pritom iba o bežné umelecké nezhody, aké sa v kreatívnom prostredí často objavujú. V priebehu rokov sa medzi nimi objavili aj hlbšie konflikty, ktoré zasiahli ich osobné vzťahy. Jedným z prvých vážnych problémov sa stala spoločná chalupa v Růžkových Lhoticiach. Tú si v minulosti kúpili s nadšením a predstavou, že bude miestom oddychu pre obe rodiny. Spoločné vlastníctvo však postupne začalo spôsobovať napätie. Spolužitie dvoch rodín na jednom mieste prinášalo čoraz viac nezhôd a postupne sa z neho stal zdroj konfliktov, informuje CNN Prima NEWS.
Podľa slov Smoljakovho syna Filipa sa situácia vyostrila najmä v období, keď sa riešil predaj nehnuteľnosti. Tvrdil, že Svěrák mal záujem odkúpiť podiel jeho otca za výrazne nižšiu cenu, než aká by zodpovedala skutočnej hodnote.
Samotný Svěrák však situáciu vnímal odlišne. V dokumentárnom filme Tatínek neskôr priznal, že keď Ladislav Smoljak napokon svoj podiel predal a presťahoval sa do vlastného domu, paradoxne to medzi nimi prinieslo uvoľnenie napätia. Ich vzťah sa podľa jeho slov po vyriešení majetkovej otázky dokonca citeľne zlepšil.
„Pre mnohých ľudí je Svěrák symbolom lakomstva a megalománie, čo sa, žiaľ, prejavilo aj v jeho filmovej tvorbe po rozchode so Smoljakom. Osobne sa rozišli začiatkom deväťdesiatych rokov kvôli spoločnej chalupe v Růžkových Lhoticích. Smoljak chcel Svěrákovi predať svoj podiel za férovú cenu potvrdenú znalcami. Svěrák však chcel kúpiť výrazne pod cenu a urobil doslova všetko, aby tento podiel získal lacno. Navyše o tejto udalosti klamal v dokumente „Tatínek“, ktorý režíroval jeho syn. Áno, títo dvaja boli veľkí priatelia, kým spolu nemuseli vyjednávať o majetku,“ hovorí Filip Smoljak.
Chalupu si spolu kúpili v 70. rokoch, aby mohli pokojne pracovať na scenároch.
„Ako dieťa som ho vnímal úplne inak než ako dospelý. Miluje deti, s nimi je šťastný a empatiu im dáva prirodzene. Bohužiaľ, ten istý cit k dospelým mu chýba. Dospelý je pre neho buď potrebný, alebo zbytočný. Tak sa môže stať, že láska k dieťaťu prerastie do nenávisti, keď dieťa vyrastie, a to sa stalo aj mne,“ hovorí Filip.
Ďalší výrazný zásah do ich priateľstva však prišiel v polovici osemdesiatych rokov počas príprav filmu Rozpuštěný a vypuštěný. Svěrák bol presvedčený, že si zahrá hlavnú postavu inšpektora Trachty, ktorú písal s predstavou, že ju stvárni práve on. Režisér Smoljak však napokon rozhodol inak a do úlohy obsadil herca Jiřího Zahajského. Tento krok Svěráka hlboko zasiahol, pretože rozhodnutie vnímal ako nedostatok dôvery v jeho herecké schopnosti.
Svěrák sa ako reakciu na túto situáciu rozhodol spolupracovať s režisérom Vítom Olmerom. V jeho filmoch Co je vám, doktore? a Jako jed následne ukázal, že dokáže presvedčivo stvárniť aj vážne a charakterové úlohy. Týmito výkonmi chcel dokázať, že jeho herecké schopnosti nie sú odkázané na Smoljakovo vedenie.
„Po revolúcii už Smoljak so Svěrákom žiadny film nenatočil. Svěrák si nahradil partnera vlastným synom. Unikátny štýl ich diel sa tým čiastočne stratil, nahradil ho komerčný štýl, ktorý ľuďom však vyhovoval. Ťažko povedať, či by dvojica Smoljak-Svěrák mala šancu na medzinárodné ocenenia,“ uvádza Filip.
Spor s rodinou Svěrákových začal v roku 2015, keď Filip zistil, že Svěrákov syn Jan podpísal významnú obchodnú zmluvu za spoločnosť Smoljak–Svěrák, s. r. o., aj za svoju vlastnú firmu Biograf Jan Svěrák, hoci na to nemal právo. „Za to, že som na Honzov protiprávny krok prišiel, sa mi jeho otec začal mstiť,“ tvrdí Filip.
Konflikt ohľadom online prenosov
V roku 2016 Filip napísal Svěrákovi list s návrhom umožniť bezplatné sledovanie záznamov hier Járy Cimrmana online. Reakcia bola podľa neho prudká:
„Skutočné spory začali krátko potom, keď som v roku 2016 napísal Svěrákovi list, v ktorom som ho zdvorilo požiadal, či by súhlasil, aby sme tým divákom, ktorí z akéhokoľvek dôvodu nechodia do divadla, umožnili bezplatne sledovať záznamy hier Járy Cimrmana na internete. Napokon by to nebolo nič prevratné, pretože môjmu návrhu predchádzali dva roky, počas ktorých sa tieto hry streamovali za takzvané dobrovoľné vstupné, čiže v podstate zadarmo. Veľmi ma však prekvapila Zdeňkova prudká reakcia. Už v prvej vete formuloval odpoveď takto: „Píšeš mi síce v priateľskom duchu, ale asi si ani neuvedomuješ, aký hlboký priekop si medzi nami vykopal.“ A tak ďalej. Všetko by sa vraj malo odmeňovať a ja som populista, sklamal som ho, nijako som sa nezaslúžil o otcovo dielo a poškodzujem ho… Pozeral som na to ako blázon. Svěrák bohužiaľ nedokázal uniesť, že by sa jeho dielo mohlo niekedy premietať bezplatne na internete, a tak sa do mňa pustil. Zvlášť, keď môj návrh na uvoľnenie práv podporili aj Piráti. To ho zrejme ranilo najviac,“ hovorí v rozhovore Filip.
Filip tvrdí, že Svěrák nedokázal zniesť, že by jeho dielo mohlo byť dostupné zadarmo na internete, a začal ho napádať, najmä keď návrh podporili aj Piráti.
Spory s manažérom Václavom Kotkom
Problémy vyvrcholili, keď Svěrákov manažér Václav Kotek si údajne prisvojil peniaze z účasti Divadla Járy Cimrmana na 50. výročie a odklonil čiastky zo vstupného. Filip tvrdí, že tieto praktiky sa opakovali a že za nimi stál údajne aj Svěrák.
„Spory vygradovali v okamihu, keď Svěrákov manažér Václav Kotek (otec herca Vojtěcha Kotka, pozn. red.) si privlastnil približne jeden milión korún za účasť Divadla Járy Cimrmana pri oslavách 50. výročia Járy Cimrmana. Podarilo sa mu okradnúť nielen Smoljakových potomkov, ktorých práva predal Českému rozhlasu, ale dokonca sa mu podarilo presmerovať na svoj účet skoro 100-tisíc korún z pokladne mesta Tanvald, pretože rozhlasu predal aj vstupenky na predstavenie, ktoré Tanvald organizoval, a ďalej rozhlasu prenajal tanvaldský divadelný sál. Proste si ho po česky zprivatizoval. Také prípady, keď sa Svěrákov manažér obohatil na náš alebo len na môj účet, sa začali množiť a mám podozrenie, že sa tak deje na pokyn samotného Svěráka, ktorý ma už v roku 2016 vyzval, aby som presmeroval svoje peniaze na iný účet, že vraj zažijem dobrý pocit. Áno, vzor mravnosti českého národa používa slovo „presmerovať“. A nielen to slovo. Keď sa prevalil Kotkov škandál s Českým rozhlasom, začal Václava Kotka okamžite právne zastupovať… hádajte kto! Áno, rodinný advokát Zdeňka Svěráka, pán JUDr. Vyskočil,“ spomína Filip.
Reakcia advokáta Františka Vyskočila bola kritická:
„Pán Filip Smoljak už dlhší dobu žije v podivnom klamstve, že sa proti nemu všetci sprisahali. Jeho súrodenci, súbor Divadla Járy Cimrmana, pán Zdeněk Svěrák, ja, DILIA, Aura-Pont, Divadelná agentúra ECHO… Tento fakt sám o sebe má veľkú vypovedaciu hodnotu. Pokiaľ viem, neexistuje žiadne právoplatné rozhodnutie súdu, ktoré by smerovalo voči Divadelnej agentúre ECHO (spoločnosť zosnulého pána Václava Kotka). Agentúra ECHO vedie s pánom Filipom Smoljakom iba jeden spor, ktorý sa však ani okrajovo netýka kauzy spojenej s témou Tanvald alebo Český rozhlas. Akékoľvek obvinenia voči pánovi Kotkovi sú iba v hlave pána Filipa Smoljaka. Je mimoriadne morálne nevhodné, že pán Smoljak obviňuje osobu, ktorá sa sama nemôže brániť. Jediné, čo má oporu v reálnom svete, je súdny zmier, ku ktorému bol pán Filip Smoljak začiatkom februára prinútený potom, čo mu sudca oznámil svoj právny názor, že jeho žaloba voči Žižkovskému divadlu Járy Cimrmana je v princípe úplne mimo…“
Filip však zdôrazňuje, že má dokumenty, vrátane zmluvy medzi agentúrou ECHO a Českým rozhlasom, ktoré dokazujú finančné nezrovnalosti.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
