Otázka pravidelných lekárskych prehliadok u starších vodičov sa opäť dostáva do centra pozornosti. Hoci ich cieľom je zvýšiť bezpečnosť na cestách, v praxi sa ukazuje, že samotný systém posudzovania vodičskej spôsobilosti nie je jednotný a môže viesť k rozdielnym výsledkom. Na Slovensku sa už viackrát diskutovalo o prísnejších pravidlách, pričom dnes platí, že vodiči od 70 rokov musia absolvovať lekársku kontrolu každých päť rokov.
Vo Švajčiarsku je systém nastavený prísnejšie – po dosiahnutí veku 75 rokov musia vodiči chodiť na zdravotné prehliadky každé dva roky. Napriek tomu sa ukazuje, že ani tento model nemusí byť ideálny. Nová odborná analýza upozorňuje, že pravidlá sa v praxi uplatňujú nejednotne a môžu byť dokonca nespravodlivé. Informuje o tom portál Autoviny.
Rozdiely medzi lekármi a nejednotné postupy
Výskum objednaný tamojším Spolkovým úradom pre cesty (Astra) poukazuje na výrazné rozdiely v prístupe jednotlivých kantónov. Lekárske vyšetrenia sa líšia nielen v metodike, ale aj v prísnosti hodnotenia. Odborníci preto volajú po zavedení jednotných pravidiel, ktoré by odstránili regionálne rozdiely a zvýšili spravodlivosť systému. „V Švajčiarsku momentálne jednoducho neexistuje spravodlivé, bezpečné a vedecky podložené posudzovanie vodičskej spôsobilosti.“
Štúdia zároveň upozorňuje na spôsob, akým sa hodnotí zdravotný stav vodičov. V praxi sa často používajú testy určené na diagnostiku demencie, ktoré však nemusia presne odrážať schopnosť človeka bezpečne šoférovať v reálnych podmienkach.
Hoci dokážu odhaliť závažné kognitívne poruchy, nevedia spoľahlivo posúdiť reakcie v dynamickej premávke, kde rozhoduje rýchlosť, pozornosť a koordinácia.
Ďalšou komplikáciou je samotná pozícia lekárov, ktorí musia pri týchto kontrolách zohrávať dvojitú úlohu – byť zároveň oporou pacienta aj autoritou, ktorá môže rozhodnúť o odobratí vodičského oprávnenia.
Zároveň sa podľa expertov nevyužíva potenciál ďalších odborníkov, ako sú ergoterapeuti, neuropsychológovia či inštruktori autoškôl, ktorí by mohli prispieť k presnejšiemu hodnoteniu vodičských schopností.
Kritika systému a návrh nového modelu
Výskumníci upozorňujú, že súčasný systém funguje príliš zjednodušene – vodič je buď spôsobilý, alebo nespôsobilý. Navrhujú preto zavedenie viacerých úrovní hodnotenia, ktoré by lepšie odrážali reálne schopnosti jednotlivcov.
Tento nový prístup by mal rozlíšiť rôzne stupne spôsobilosti – od úplného zákazu jazdy až po plnú spôsobilosť bez obmedzení.
V prípadoch, keď je situácia nejasná, odborníci odporúčajú zaviesť kontrolné jazdy v reálnej premávke. Tie by podľa nich dokázali najpresnejšie ukázať, ako vodič reaguje v skutočných situáciách na ceste. Takéto hodnotenie by mohlo byť objektívnejšie než samotné klinické testy, najmä pri podozrení na začínajúce kognitívne zmeny.
Autori štúdie apelujú na vytvorenie národnej stratégie, ktorá by zjednotila postupy a odstránila regionálne rozdiely. Cieľom je nielen zvýšiť bezpečnosť na cestách, ale aj zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie so všetkými vodičmi bez ohľadu na miesto bydliska.
Zároveň upozorňujú, že systém by mal myslieť aj na ľudí, ktorí o vodičský preukaz prídu. Súčasťou reformy by preto mali byť aj poradenské služby a alternatívy mobility, ktoré im uľahčia každodenný život bez auta.
