Astronómia zažíva jednu z najväčších revolúcií v histórii. Vedci oznámili objav približne desaťtisíc kandidátov na nové planéty mimo našej slnečnej sústavy. Pozornosť však púta aj detekcia chemických látok, ktoré na Zemi vznikajú najmä činnosťou živých organizmov.
Hľadanie planét mimo našej sústavy sa začalo posúvať výrazne dopredu od 90. rokov minulého storočia. Prvé exoplanéty boli potvrdené v roku 1992 pri pulzaroch, o niekoľko rokov neskôr vedci objavili aj planétu obiehajúcu hviezdu podobnú Slnku.
Odvtedy sa výskum zrýchľuje a dnes astronómovia hovoria o úplne novej ére objavov.
Planéty podobné Zemi
Vedci teraz využili umelú inteligenciu na analýzu dát z vesmírneho teleskopu TESS, ktorý sleduje oblohu z obežnej dráhy Zeme, informoval portál tnlive.sk.
Z prvého roku jeho pozorovaní sa podarilo identifikovať približne 10 000 potenciálnych exoplanét, pričom výskumníci plánujú spracovať aj ďalšie údaje.
Ide o kandidátske objekty, ktoré budú musieť byť ešte podrobne overené.
Najväčším cieľom výskumu je nájsť planéty, ktoré sa podobajú Zemi a nachádzajú sa v tzv. obývateľnej zóne svojej hviezdy.
„Doteraz sme objavili asi 70 planét, ktoré sú podobné ako Zem. Na to, aby sme mali nejaký predpoklad života potrebujeme ju mať v obývateľnej zóne. Takýchto planét v súčasnosti poznáme asi 14,“ uviedol astrofyzik z UPJŠ v Košiciach Štefan Parimucha.
Vesmírny teleskop Jamesa Webba posúva hranice výskumu ešte ďalej. Na niektorých exoplanétach už dokázal zachytiť stopy atmosférických látok vrátane oceánov, metánu či oxidu uhličitého.
Tieto zistenia naznačujú, že podmienky podobné tým na Zemi môžu byť vo vesmíre omnoho bežnejšie, než sa doteraz predpokladalo.
Najväčšiu pozornosť však vyvolali stopy dymetyl sulfidu – látky, ktorú na Zemi produkujú najmä živé organizmy.
Jej prítomnosť vo vesmíre zatiaľ nie je potvrdením života, no vedci ju považujú za jeden z najzaujímavejších možných biosignatúr, aké sa doteraz podarilo zaznamenať.
Vesmír je možno živší, než sme si mysleli
Objavy z posledných rokov naznačujú, že planét podobných Zemi môže byť v galaxii oveľa viac, než sa kedysi predpokladalo. Otázka, či niektorá z nich nesie aj život, tak zostáva jednou z najväčších vedeckých výziev súčasnosti.
