Slovenská gastronómia nestojí iba na bryndzových haluškách. Medzi najlepšie hodnotené domáce špeciality sa dostali tradičné syry zo salašov, zemiakové placky, lokše, kapustnica, šišky aj množstvo regionálnych výrobkov. Rebríček 41 slovenských jedál ukazuje, že výraznú časť kulinárskeho dedičstva tvoria ovčie a parené syry, no nechýbajú ani sladké múčniky, údeniny, polievky či jedlá založené na zemiakoch a kapuste.
Až polovicu prvej desiatky tvoria syry. Najvyššie sa v rebríčku TasteAtlas umiestnil ovčí salašnícky údený syr, za ktorým nasledujú lokše, bryndzové halušky a zemiakové placky.
Medzi desiatimi najlepšie hodnotenými slovenskými jedlami sa objavili:
- ovčí salašnícky údený syr,
- lokše,
- bryndzové halušky,
- zemiakové placky,
- slovenský oštiepok,
- slovenská parenica,
- kapustnica,
- šišky,
- oravský korbáčik,
- slovenská bryndza.
Rebríček tak spája jedlá, ktoré sa dodnes pripravujú v domácnostiach, s výrobkami viazanými na konkrétne regióny a tradičné salašníctvo.
1. Ovčí salašnícky údený syr získal najvyššie hodnotenie
Na prvej priečke sa s hodnotením 4,4 umiestnil ovčí salašnícky údený syr.
Ide o mäkký syr vyrábaný ručne z nepasterizovaného ovčieho mlieka, najmä v horských oblastiach a na salašoch. Práve od slova salaš je odvodené označenie „salašnícky“.
Syr sa údi nad tvrdým drevom a môže mať rozličnú podobu.
Najčastejšie sa formuje do hrudky, no výrobcovia mu dávajú aj tvar:
- srdca,
- kohúta,
- ďalších zvierat,
- dekoratívnych ľudových motívov.
Povrch syra je pevnejší, suchý a pokrytý kôrkou. Po údení sa na ňom môžu objavovať drobné tmavšie škvrny.
Vnútro má žltú farbu, pevnú konzistenciu a pri krájaní sa v ňom môžu ukázať malé očká. Chuť je jemná, mierne kyslastá a doplnená výraznou dymovou arómou.
Údenie malo pôvodne predovšetkým praktický význam. Predlžovalo trvanlivosť syra, aby sa mohol konzumovať aj počas zimy, keď sa ovčie mlieko a čerstvé syry nevyrábali v rovnakom množstve ako počas pasienkovej sezóny.
2. Lokše môžu byť slané aj sladké
Druhé miesto patrí lokšiam s hodnotením 4,3.
Tenké zemiakové placky sa tradične pripravujú z mäkkého cesta, ktoré sa vyvaľká do okrúhleho tvaru a pečie nasucho, kým povrch nezíska zlatistú farbu a mierne chrumkavú štruktúru.
Lokše sú spojené predovšetkým s obdobím Vianoc a pôstu. Ich využitie sa však líši podľa regiónu aj rodinných zvykov.
V slanej podobe sa plnia napríklad:
- kyslou kapustou,
- mletým mäsom,
- husacou alebo kačacou pečienkou,
- masťou,
- rôznymi mäsovými zmesami.
Sladké lokše sa potierajú lekvárom alebo ovocnou zaváraninou a dopĺňajú sa makom, cukrom a rozpusteným maslom.
3. Bryndzové halušky zostávajú symbolom slovenskej kuchyne
Bryndzové halušky obsadili tretiu priečku s hodnotením 4,3.
Jedlo pozostáva z troch základných častí:
- zemiakových halušiek,
- bryndze,
- opečenej slaniny.
Haluškové cesto sa pripravuje zo surových nastrúhaných zemiakov a múky. Následne sa po menších častiach hádže do vriacej vody.
Uvarené halušky sa miešajú s bryndzou, ktorá sa teplom čiastočne roztopí a vytvorí krémovú omáčku. Na povrch sa pridáva slanina nakrájaná na kúsky a opečená na panvici.
Pravá slovenská bryndza, tradične spájaná najmä s Liptovom, má výraznú slanú a mierne pikantnú chuť. Je svetlosivá, drobivá a aromatická.
Priemyselne vyrábané varianty bývajú svetlejšie, jemnejšie a často obsahujú určitý podiel kravského syra.
Halušky sú vnímané ako jedno z národných jedál a symbol kuchyne založenej na jednoduchých, sýtych a dostupných surovinách.
4. Zemiakové placky sa podávajú samostatne aj k mäsu
Štvrtú pozíciu s hodnotením 4,3 získali zemiakové placky.
Základ tvorí husté cesto z:
- nastrúhaných zemiakov,
- vajec,
- múky,
- soli,
- korenín.
V jednotlivých regiónoch alebo domácnostiach sa pridáva aj cesnak, majorán či čierne korenie.
Placky sa vyprážajú na panvici, kým nie sú na povrchu chrumkavé a zlatohnedé. Vnútro pritom zostáva mäkšie.
Môžu sa podávať ako samostatné hlavné jedlo spolu s kyslou smotanou, mliekom alebo ďalšími mliečnymi výrobkami. Často slúžia aj ako príloha k hustým omáčkam, gulášom a mäsovým jedlám.
5. Oštiepok zaujme tvarom aj dymovou chuťou
Slovenský oštiepok sa umiestnil na piatom mieste s hodnotením 4,3.
Ide o tradičný polotvrdý syr, ktorý sa môže vyrábať:
- z polotučného ovčieho mlieka,
- z kravského mlieka,
- zo zmesi oboch druhov.
Oštiepok môže byť parený alebo neparený, údený aj neúdený. Vyrába sa priemyselne v mliekarňach, ale aj tradičným spôsobom na salašoch v horských oblastiach Slovenska.
Charakteristický je jeho dekoratívny tvar pripomínajúci veľké vajce alebo šišku. Údené výrobky majú zlatohnedý povrch a krémovožlté vnútro.
Konzistencia je pevná a rovnomerná. Po rozkrojení sa môžu v syre objaviť drobné trhlinky.
Chuť býva jemná, slaná, mierne kyslastá až pikantná. Pri údenej verzii ju dopĺňa typická dymová aróma.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
