Svetoznáma katarská televízia prežíva ďalšiu ranu. Izraelské vojenské letectvo zabilo pri útoku na obytný dom v utečeneckom tábore Bureij kameramana Ahmeda Wishaha.
Nejde o prvú tragédiu v tejto rodine. Iba v apríli tohto roka totiž prišiel pri bombovom útoku o život aj jeho brat Mohamed, ktorý vykonával rovnakú novinársku profesiu pre rovnaké médium. Píše o tom BBC.
Tento fatálny nálet sa odohral v sobotu 20. júna 2026, kedy letectvo zasiahlo budovu v strednej časti pásma, píše Al Jazeera. Ahmed Wishah pôsobil ako kameraman pre stanicu Al Jazeera Mubasher a stal sa dvanástym usmrteným novinárom tejto siete od vypuknutia bojov.
Armáda židovského štátu okamžite reagovala na kritiku zo sveta. Oficiálne miesta označili Ahmeda Wishaha za teroristu pôsobiaceho v radoch vojenského krídla hnutia Hamas.
Podľa ich slov plnil úlohy ostreľovača. Vojenskí predstavitelia doplnili, že v uplynulých mesiacoch pripravoval plány na útoky proti izraelským vojakom. Žiadne priame dôkazy na podporu tohto vyhlásenia velenie neposkytlo.
Televízia Al-Džazíra ostro odsúdila tento útok a hovorí o chladnokrvnom zločine. Podľa stanoviska redakcie ide o systematické umlčovanie pravdy a vedomé likvidovanie žurnalistov v teréne.
Pri útoku v tábore Bureij zomreli v troskách domu ďalší dvaja ľudia. Izraelská strana ich rovnako priradila k štruktúram Hamasu.
Nočný útok zasiahol spiacu rodinu
Smrtiace rakety dopadali aj na iné miesta v Pásme Gazy. Celkovo úrady a záchranári hlásia najmenej šesť obetí najnovších úderov, medzi ktorými je aj minimálne jedno dieťa. Dráma sa odohrala v noci vo štvrti Sabra v meste Gaza, kde raketa zasiahla dom plný spiacich civilistov.
Miestna nemocnica Šifá potvrdila príjem štyroch tiel z tohto zničeného objektu. Lekári pre agentúru Reuters spresnili, že medzi mŕtvymi sú dve ženy a dieťa. Príbuzní obetí neskrývajú obrovskú bolesť a hnev nad stratou svojich blízkych.
„Moji bratranci nemajú žiadne spojenie s Hamasom, do ničoho nie sú zapojení. Sú to len nevinné deti,“ opísal situáciu pre agentúru AFP príbuzný Nael al-Safadi, podľa ktorého výbuch otriasol štvrťou okolo druhej hodiny ráno miestneho času.
Ďalší člen rodiny Mohammad Safadi zasa položil rečnícku otázku americkej agentúre AP. „Je toto naozaj prímerie? Sme civilisti. Nikdy som nedržal v ruke zbraň.“
Dohoda o prímerí kolabuje a čísla mŕtvych prudko stúpajú
Situácia na mieste vyvoláva vážne pochybnosti o dodržiavaní mierových dohôd. Obe bojujúce strany sa od vlaňajšieho októbra, kedy vstúpilo do platnosti oficiálne prímerie, neustále obviňujú z jeho opakovaného porušovania. Boje v tichosti pokračujú ďalej.
Štatistiky ministerstva zdravotníctva v Gaze ukazujú hrozivú realitu. Od októbrového zastavenia palby prišlo o život už 1 007 ľudí.
Tieto dáta považuje za dôveryhodné aj Organizácia Spojených národov. Celkový počet obetí od začiatku vojny v októbri 2023 už presiahol hranicu 73-tisíc osôb.
Pristúpilo sa aj k revízii politických podmienok. Mierová dohoda pôvodne počítala s úplným odzbrojením Hamasu a jeho odstránením z riadenia územia, čo sa doteraz nepodarilo naplniť. Hamas odmieta odovzdať zbrane, čo blokuje príchod medzinárodných stabilizačných síl, píše Times of Israel.
Medzinárodní diplomati vytvorili na správu enklávy Mierovú radu, ktorá má dohliadať na úradnícky výbor Palestínčanov.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu ešte v máji verejne vyhlásil, že prikázal armáde rozšíriť pásmo kontroly. Izrael si má podľa neho postupne podriadiť až 70% celého územia Gazy.
Tento krok odporuje prísľubu, že židovský štát oblasť neobsadí.
Pôvodný dohovor počítal s stiahnutím izraelských jednotiek za takzvanú žltú líniu, čo by obmedzilo ich kontrolu na 53 % územia, píše The Guardian. Netanjahu však v máji potvrdil, že armáda už ovláda 60 % územia a plánuje ďalší postup.
Tento zámer tvrdo kritizoval americký minister zahraničných vecí Marco Rubio s tým, že Netanjahuove kroky negujú mierový plán prezidenta Trumpa.
Hlad ustupuje, no strechy nad hlavou stále chýbajú
Šéf humanitárnej agentúry OSN Tom Fletcher predniesol pred Bezpečnostnou radou správu o stave obyvateľstva. Podľa zozbieraných údajov sa vďaka prílevu zásobovacích kamiónov podstatne znížil podiel vyhladovaných domácností. Číslo kleslo z pôvodných 92% na súčasných 36%.
Podmienky na prežitie však zostávajú kritické. Až 81% všetkých budov v pásme utrpelo počas bojov vážne škody.
Viac ako 70% populácie stále nemá k dispozícii žiadne adekvátne prístrešie a hygienická situácia v provizórnych táboroch sa denne zhoršuje.
Základné životné potreby zostávajú pre väčšinu obyvateľov nedostupné. Fletcher zdôraznil, že ľudia sú denne ukracovaní o bezpečie, čistú vodu, lekársku starostlivosť či vzdelanie pre svoje deti. Infraštruktúra a základné služby sa nachádzajú na pokraji úplného kolapsu.
