Energetická bezpečnosť, spoločné podnikateľské projekty, obranný priemysel aj nové priame letecké spojenie patrili medzi hlavné témy návštevy prezidenta Petra Pellegriniho v Azerbajdžane.
Slovenská hlava štátu označila krajinu za významný dopravný a logistický uzol medzi východom a západom. V karabašskom meste Šuša zároveň vyzdvihla ochotu Baku rokovať o dodávkach plynu pre Slovensko po roku 2027. Prezidenti následne navštívili oblasť Agdam, kde slovenská firma buduje inteligentnú dedinu a kde položili základný kameň školy pomenovanej po Milanovi Rastislavovi Štefánikovi.
Jednou z najdôležitejších tém rokovania prezidentov Petra Pellegriniho a Ilhama Alijeva bola energetická bezpečnosť Slovenska.
Slovenský prezident sa Azerbajdžanu poďakoval za pripravenosť poskytnúť časť vlastných zásob zemného plynu po tom, ako sa zastavil tranzit ruského plynu cez územie Ukrajiny. Rokovania o možnej dlhodobejšej spolupráci sa majú ďalej viesť na ministerskej úrovni.
„Som veľmi rád, že naši ministri budú môcť aj naďalej pokračovať v rokovaní o hľadaní stabilného riešenia dodávok energií po roku 2027,“ povedal Pellegrini.
Prezident vystúpil pred médiami spolu so svojím azerbajdžanským partnerom v meste Šuša v regióne Karabach. Azerbajdžan označil za garanta stability a rozvoja, ako aj za centrum logistických a transportných koridorov vedúcich z východu na západ a v opačnom smere.
Slovensko podľa Pellegriniho presadzuje pragmatickú zahraničnú politiku a usiluje sa udržiavať partnerstvá v rozličných častiach sveta.
„Slovensko pestuje pragmatické vzťahy a chce mať partnerov a priateľov vo všetkých častiach sveta,“ uviedol s tým, že medzi takéto krajiny patrí aj Azerbajdžan.
Priama linka má spojiť Bratislavu s Baku
Vzájomné kontakty má od októbra 2026 podporiť aj plánované priame letecké spojenie medzi Bratislavou a azerbajdžanským hlavným mestom Baku.
Nová linka má byť súčasťou širšieho rozvoja slovensko-azerbajdžanských vzťahov.
Firmy sa stretnú na fóre v Baku
Súčasťou prezidentskej návštevy je aj hospodársky program.
V stredu 15. júla sa má v Baku uskutočniť podnikateľské fórum za účasti ministerky hospodárstva Denisy Sakovej z Hlasu-SD. Priestor na rokovania dostanú zástupcovia slovenských a azerbajdžanských spoločností.
Cieľom má byť hľadanie konkrétnych možností spolupráce, investícií a spoločnej výroby. Prezidenti oboch štátov podľa Pellegriniho nechcú, aby boli ekonomické vzťahy založené iba na jednoduchom modeli, v ktorom jedna krajina predáva a druhá nakupuje.
Slovenská strana má záujem o partnerstvá, pri ktorých budú firmy z oboch štátov spoločne vyvíjať technológie, vyrábať produkty a realizovať projekty.
„Naopak, máme predstavu, aby čo najviac projektov bolo spoločných, aby sme spoločne pôsobili v oblastiach, kde je to výhodné, aby sme spoločne vyrábali v oblastiach, kde je to prospešné, aby sme dokázali transfer technológií a robiť spoločné projekty, z ktorých benefitujú obidve krajiny, a nie len jedna na úkor druhej,“ zdôraznil Pellegrini.
Prezident pozitívne hodnotil aj kontakty medzi rezortmi obrany oboch krajín. Prvé konkrétne výsledky doterajšej spolupráce by malo Slovensko predstaviť na veľkej zbrojárskej výstave, ktorá sa uskutoční v septembri v Baku.
„Som veľmi rád, že Slovensko bude môcť prezentovať na septembrovej veľkej zbrojárskej výstave tu v Baku aj prvé výsledky našej vzájomnej spolupráce a našich vzájomných dohôd,“ uviedol.
Slovenské veľvyslanectvo bude kontaktným miestom NATO
Význam slovenského zastúpenia v Baku sa má zvýšiť aj v bezpečnostnej oblasti. Pellegrini potvrdil, že slovenské veľvyslanectvo bude v rokoch 2027 a 2028 pôsobiť ako kontaktné centrum Severoatlantickej aliancie. Slovensko tak získa v Azerbajdžane osobitnú diplomatickú úlohu presahujúcu rámec bilaterálnych vzťahov.
Pellegrini zdôraznil, že pre Slovensko zostávajú prioritami mier a bezpečnosť. V tejto súvislosti ocenil aktivity prezidenta Alijeva a Azerbajdžanu pri hľadaní diplomatických riešení konfliktov a napätia v širšom regióne. Spomenul vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou aj situáciu na Blízkom východe.
„A preto chcem oceniť všetky aktivity pána prezidenta Alijeva aj Azerbajdžanu vo vzťahu k hľadaniu diplomatických riešení napätej situácie v našej oblasti, či už je to vojna medzi Ruskom a Ukrajinou, alebo zložitá situácia na Blízkom východe,“ povedal.
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev ocenil rýchlosť, akou sa vzťahy medzi oboma krajinami rozvíjajú. Pripomenul aj svoje politické kontakty so slovenskými predstaviteľmi vrátane návštevy Slovenska v predchádzajúcom roku. Podľa Alijeva už nejde iba o diplomatický dialóg, pretože partnerstvo sa premieta aj do konkrétnych projektov.
„A nie je to len dialóg, sú to aj praktické veci,“ skonštatoval azerbajdžanský prezident. Za jeden z viditeľných príkladov spolupráce označil zapojenie slovenskej firmy do obnovy Karabachu.
Po vystúpení v Šuši sa prezidenti presunuli do neďalekej oblasti Agdam. Slovenská spoločnosť tam pracuje na projekte inteligentnej dediny Baš Garvand. Koncept inteligentných sídiel má využívať moderné technológie pri energetike, bývaní, doprave, správe územia aj poskytovaní verejných služieb.
Alijev vyjadril nádej, že slovenské firmy získajú priestor aj v ďalších projektoch pripravovaných v Karabachu. „Nesmierne sa teším a sme na to hrdí, že súčasťou obnovy Karabachu sú aj slovenské spoločnosti, ktoré, pevne verím, budú pokračovať aj v ďalších zaujímavých projektoch, ktoré sa tu v Karabachu budú realizovať,“ povedal.
Škola ponesie meno Milana Rastislava Štefánika
Súčasťou návštevy Agdamu bolo aj symbolické začatie výstavby školy. Peter Pellegrini a Ilham Alijev spoločne položili jej základný kameň. Vzdelávacia inštitúcia má niesť meno slovenského štátnika, diplomata, vedca a generála Milana Rastislava Štefánika.
Pomenovanie školy má pripomínať slovenskú účasť na rekonštrukcii oblasti a zároveň vytvoriť symbolické spojenie medzi oboma krajinami.
Projekt školy dopĺňa širšie aktivity zamerané na obnovu sídiel, infraštruktúry a verejných služieb v Karabachu.
Región desaťročia sprevádzali ozbrojené konflikty
Náhorný Karabach bol po rozpade Sovietskeho zväzu predmetom niekoľkých vojenských konfliktov medzi Azerbajdžanom a Arménskom. Podľa medzinárodného práva región patril Azerbajdžanu, od 90. rokov ho však ovládali arménski separatisti podporovaní vládou v Jerevane.
Situáciu zásadne zmenili dve azerbajdžanské vojenské operácie v rokoch 2020 a 2023. Arménske sily a separatistické orgány po nich stratili kontrolu nad územím. Vývoj následne viedol k masovému odchodu etnických Arménov z regiónu.
Azerbajdžanská vláda dnes realizuje rozsiahlu obnovu územia, ktorá zahŕňa výstavbu obcí, škôl, ciest, energetickej infraštruktúry a ďalších verejných zariadení. Práve do tejto fázy sa zapojili aj slovenské spoločnosti.
