Posilnenie konkurencieschopnosti Európskej únie a zníženie cien elektrickej energie, to sú najdôležitejšie témy, ktoré bude Slovensko presadzovať počas svojho predsedníctva vo V4. Vojna na Ukrajine a konflikt na Blízkom východe totiž vyhnali ceny strategických surovín hore a Európa pri drahých vstupoch nedokáže držať krok s Čínou alebo Indiou. Navyše, konflikt USA – Irán nie je ešte definitívne zažehnaný.
Podpis Memoranda medzi USA a Iránom vyvolal mierny optimizmus medzi politikmi aj ekonómami. Vyšší počet lodí plávajúcich cez Hormuzský prieliv však nemusí byť trvalým javom. Všetko závisí od toho, či sa USA a Irán dokážu počas 60 dní dohodnúť na konečnej podobe mierovej dohody.
“Ako vieme, na jeseň sa v Spojených štátoch amerických budú konať kongresové voľby a tam budú naozaj Republikáni, ale teda aj Donald Trump bojovať o svoje politické prežitie a myslím si, že je pre neho veľmi dôležité, aby tú situáciu stabilizoval ešte predtým, ako sa pôjde už do riadnej ostrej kampane,” myslí si podpredseda Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Michal Bartek (Hlas-SD).
Irán o čas hrať nemusí. Jeho vodcom ide viac o obsah finálnej dohody. V rukách má navyše nástroj, ktorým dokáže ochromiť ekonomiku na celom svete.
“Ďaleko viac ako Donalda Trumpa tlačí ten čas nás v Európe, pretože tie dopady celého tohto konfliktu majú na nás najväčší vplyv. Tie ceny pohonných hmôt, ale aj iných komodít a samozrejme aj voľný pohyb tovarov po svete nás výrazne ovplyvňujú,” povedal pre televíziu Kanal1 expert Progresívneho Slovenska na bezpečnosť a zahraničnú politiku Peter Bátor.
Rozhodla Trumpova ješitnosť či iránska urazenosť?
Európa bude pri stole, kde sa bude vyjednávať o ukončení iránskeho konfliktu, respektíve o budúcnosti Blízkeho východu, chýbať. Jedným z dôvodov môže byť urazenosť amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý nevie Európanom zabudnúť, že sme mu nepovolili využiť jeho základne pri útoku na Irán a dôvod rozprávať sa s Európou nemá ani Irán, lebo EÚ zaujala na začiatku konfliktu “neutrálny” postoj a nedokázala ho tvrdo odsúdiť.
“Pokiaľ nemáte jasný názor, pokiaľ za ním nestojíte a pokiaľ preň niečo nerobíte, tak jednoducho, prečo by sa s vami mal niekto rozprávať a toto platí rovnako pre pozíciu, že by sme boli na strane Spojených štátov, alebo že by sme boli na strane kritiky tejto operácie,” skonštatoval Bátor s tým, že Európska únia nemá tú silu a nemá ani jasný názor a ten názor sa stále formuje.
“Dnes, keď vidíme, aký je výsledok tej operácie, ja si nemyslím, že aj keby sme boli ako Európa, poskytli naše vojenské základne pre túto operáciu, že by to bolo zásadne zmenilo ten výsledok, ktorý dnes vidíme,” doplnil Báror.
“Keď sa rozprávame o tom, že máme rešpektovať medzinárodné právo, tak akým spôsobom môžeme poskytnúť americké základne alebo naše územie Európskej únie americkým vojenským lietadlám, ktoré je bez akéhokoľvek mandátu, napríklad Bezpečnostnej rady OSN, začínajú bojové akcie v Iráne? My vieme jasne pomenovať aj to, čo sa stalo zo strany Spojených štátov amerických a Izraela smerom k Iránu, je porušenie medzinárodného práva,” reagoval Bartek.
Michal Bartek tvrdí, že Európska únia na globálnej úrovni nemá žiadny hlas kvôli niektorým predstaviteľom, ktorí sú v jej vedení. Napriek tomu vidí životný priestor Slovenska výhradne v tomto zoskupení.
“No nebudeme mať silný hlas, pokiaľ v tej Európskej únii budeme mať vlády, ktoré podrývajú vytváranie konsenzu, ktoré podrývajú vytváranie silných pozícií v Európskej únii a jeden z tých dôvodov, prečo Európska únia nemá ten hlas je, že napríklad nemá ani svoju obrannú a vojenskú silu,” uzavrel Bátor.
Práve obrana môže byť po obchodnej dohode ďalšou zlomovou témou vo vzťahoch USA a EÚ. Americký prezident Donald Trump sa už viackrát vyjadril, že z európskych základní NATO stiahne amerických vojakov a v prípade napadnutia európskych členov Severoatlantickej aliancie im nepríde na pomoc.
