Falošné živnosti sa dostávajú pod väčší tlak kontrolórov. Firmy ich často využívajú na zníženie nákladov, no ak živnostník v skutočnosti pracuje ako zamestnanec, môže ísť o obchádzanie zákona. Riziko pritom nenesie iba firma, ale aj samotný pracovník.
Falošné živnosti patria medzi spôsoby, ktorými sa firmy snažia znížiť náklady na prácu. Navonok ide o podnikanie, fakturáciu a obchodný vzťah. V skutočnosti však môže ísť o prácu, ktorá má znaky závislej práce.
Ako informoval portál tnlive.sk, rozhodujúci nie je názov zmluvy, živnostenský list ani faktúra. Dôležité je to, ako spolupráca reálne funguje.
Podobne to vysvetľuje aj Národný inšpektorát práce, podľa ktorého závislá práca znamená výkon práce vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, osobne pre zamestnávateľa, podľa jeho pokynov a v jeho mene.
Ak človek pracuje podľa pokynov firmy, osobne, v jej mene, v jej organizačnej štruktúre a je od nej ekonomicky závislý, môže ísť o závislú prácu. Tá má byť vykonávaná v pracovnom pomere alebo inom pracovnoprávnom vzťahu, nie cez živnosť.
Živnostenský list nestačí
Tento model sa často označuje ako švarcsystém. Ide o zastretý výkon závislej práce cez občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah. Inými slovami, firma sa tvári, že spolupracuje s podnikateľom, no v praxi má daný človek postavenie podobné zamestnancovi.
Hovorca Národného inšpektorátu práce Ladislav Kerekeš uviedol, že znaky závislej práce a podnikania sa navzájom vylučujú. Inšpektor preto v každom prípade posudzuje konkrétne okolnosti spolupráce.
Podľa advokáta Juraja Hamuľáka je najčastejšou chybou predstava, že ak má človek živnostenský list a vystavuje faktúry, automaticky ide o legálny obchodný vzťah. V skutočnosti rozhoduje obsah vzťahu, nie jeho označenie.
Pre firmy je to lacnejšie
Firmám sa falošné živnosti oplácajú najmä finančne. Pri zamestnancovi totiž neplatia iba hrubú mzdu, ale aj odvody, riešia dovolenku, prekážky v práci, odstupné či náhradu príjmu pri práceneschopnosti.
Pri živnostníkovi sa veľká časť týchto nákladov presúva na samotného pracovníka. Firma tak získa lacnejšiu a pružnejšiu pracovnú silu.
Finančná správa upozorňuje, že tento model sa prejavuje najmä nižšími odvodmi a daňami, prípadne pravidelnými faktúrami, ktoré svojím charakterom pripomínajú mzdu. Problém je v tom, že ak spolupráca vyzerá ako zamestnanie, nemôže sa len formálne premenovať na podnikanie.
Pracovník môže prísť o ochranu
Na prvý pohľad môže byť živnosť pre pracovníka lákavá. Na faktúre môže vidieť vyššiu sumu, než by dostal ako zamestnanec v čistej mzde.
Z tejto sumy si však musí zaplatiť dane, odvody, účtovníctvo, dovolenku aj obdobia bez príjmu. Od januára 2026 predstavujú odvody štandardnej povinne poistenej SZČO najmenej 425,03 eura mesačne ešte pred zaplatením dane.
Riziko však nie je iba finančné. Človek na falošnej živnosti prichádza o ochranu, ktorú má zamestnanec podľa Zákonníka práce. Nemá nárok na platenú dovolenku, odstupné ani náhradu mzdy pri prekážkach v práci. Pri chorobe, úraze alebo strate práce môže byť výpadok príjmu výrazne citeľnejší.
Pravidlá sa od roku 2026 sprísnili
Od januára 2026 sa posudzovanie fiktívnych živností sprísnilo. Pri odhaľovaní už inšpektoráty práce nemusia preukazovať, že človek pracoval v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
Národný inšpektorát práce uvádza, že od 1. januára 2026 sa zo zákonnej definície závislej práce vypustil znak „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“. Firmy sa tak už nemôžu spoliehať iba na argument, že nejde o závislú prácu, pretože si pracovník formálne určuje čas sám.
Sprísnili sa aj sankcie. Podľa Národného inšpektorátu práce hrozí od 1. januára 2026 za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pokuta od 4 000 do 200 000 eur. Ak ide o dve a viac osôb, dolná hranica je najmenej 8 000 eur.
Fyzickej osobe môže byť za nelegálnu prácu uložená pokuta do 331 eur. Firma zároveň riskuje aj ďalšie následky, napríklad vylúčenie z verejného obstarávania, stratu dotácií alebo nemožnosť čerpať peniaze zo zdrojov Európskej únie.
Kontroly pribúdajú
Štát venuje falošným živnostiam a agentúram dočasného zamestnávania väčšiu pozornosť. Podľa správy Národného inšpektorátu práce za rok 2025 vykonali inšpektoráty práce 16 635 kontrol zameraných na dodržiavanie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
Pri kontrolách bolo odhalených 693 zamestnávateľov, ktorí nelegálne zamestnávali spolu 1 211 fyzických osôb. Pri falošných živnostiach inšpektori v roku 2025 zistili 55 subjektov a 166 nelegálne zamestnávaných falošných živnostníkov. Rok predtým išlo o 21 subjektov a 57 osôb. Ide o výrazný nárast zistení pri falošných živnostiach.
Jedna z posledných celoplošných akcií sa uskutočnila od 18. do 22. mája 2026. Národný inšpektorát práce v spolupráci s políciou preveril 173 agentúr dočasného zamestnávania, ktoré prideľovali svojich zamestnancov do 577 firiem.
Štát preto firmám aj pracovníkom vysiela jasný signál. Podnikať na živnosť je v poriadku, ak ide o skutočné podnikanie. Ak však spolupráca vyzerá ako zamestnanie, nestačí ju nazvať obchodným vzťahom.
