Slovenských hokejistov pôsobiacich v NHL bolo v uplynulej sezóne deväť. Hoci ich počet je stále relatívne nízky, viacerých čakajú od nasledujúceho ročníka citeľné finančné zlepšenia, ktoré odrážajú ich rastúcu úlohu v kluboch.
V uplynulom ročníku patrili medzi hráčov s nižšími zárobkami napríklad Adam Sýkora či Pavol Regenda, ktorí si prišli približne na 775-tisíc dolárov. Najmä Regenda však nemá isté pokračovanie v San Jose a jeho ďalšie pôsobenie v NHL zostáva otvorené. Informuje o tom portál Šport24.sk.
Slafkovský si drží pozíciu najlepšie plateného Slováka
Najvýraznejšou slovenskou osobnosťou v NHL zostáva Juraj Slafkovský, ktorý má za sebou ďalšiu úspešnú sezónu v Montreale. Vďaka dlhodobému kontraktu naďalej patrí medzi najlepšie platených Slovákov v lige s ročným príjmom 7,6 milióna dolárov.
Fehérváry sa stane lídrom medzi obrancami
Výrazný posun čaká Martina Fehérváryho, ktorý po novom kontrakte s Washingtonom začne zarábať približne 6 miliónov dolárov ročne. Tým sa dostane na pozíciu najlepšie plateného slovenského obrancu a predbehne Erika Černáka z Tampy Bay.
Pospíšil aj ďalší mladíci si finančne polepšia
Zvýšenie platu čaká aj Martina Pospíšila, ktorý v Calgary po novom kontrakte zarobí 2,5 milióna dolárov ročne, čo je výrazný nárast oproti predchádzajúcemu obdobiu.
Zároveň sa pozornosť sústreďuje aj na ďalších slovenských hráčov bojujúcich o stabilné miesto v NHL, medzi nimi Šimon Nemec, Pavol Regenda či brankár Samuel Hlavaj, ktorí sa snažia presadiť v silnej konkurencii.
Pohľad zámorských analytikov
So zaujímavým hodnotením prišiel novinár Eric Engels zo Sportsnet, ktorý upozornil, že moderný hokej už nie je tak striktne rozdelený na pozície. „Keď sa Slafkovský minulú sezónu presunul do útoku s Ivanom Demidovom a Oliverom Kapanenom, v podstate hral centra. Len nechodil na vhadzovania,“ uviedol Engels. Podľa neho hráči v systéme Montrealu často rotujú a preberajú viacero úloh. Píše web Športový Čas.
Dvadsaťdvaročný Slovák sa v druhej formácii ukázal v inej úlohe, než na akú bol zvyknutý v elitnom útoku. Namiesto klasického zakončovateľa sa viac zapájal do tvorby hry, chodil hlboko po puk a podieľal sa na rozvoji akcií. Analytici v zámorí vnímajú tento experiment ako test, ktorý naznačil jeho potenciál pre širšie využitie.
Napriek tomu zaznievajú aj opatrné hlasy, že Montreal by sa nemal spoliehať len na interné presuny hráčov. „Stále si myslím, že získanie prirodzeného centra je lepším riešením, než spoliehať sa na to, že túto úlohu budú plniť Slafkovský alebo Demidov,“ zaznelo v hodnotení Erica Engelsa.
Väčšia zodpovednosť a budúcnosť
Presun na pozíciu centra by pre Slafkovského znamenal výrazne náročnejšiu rolu. Center v hokeji musí viac organizovať hru, pomáhať v defenzíve a niesť vyššiu zodpovednosť v oboch smeroch klziska. Jeho fyzické parametre a univerzálnosť však naznačujú, že by takúto úlohu mohol zvládnuť.
Budúcnosť slovenského útočníka tak zostáva otvorená. Vedenie Canadiens bude musieť rozhodnúť, či ho ponechá na krídle, alebo mu postupne zverí komplexnejšiu úlohu centra. V zákulisí klubu sa o tejto možnosti už diskutuje čoraz vážnejšie.
