Celý spor sa krúti okolo strategického harmonogramu na obmedzenie chemických látok, ktorú EK s veľkou slávou ohlásila presne pred štyrmi rokmi.
Európska komisia (EK) čelí ostrej kritike za to, že nedokázala zabrániť úniku takmer 100-tisícom ton škodlivých chemikálií do životného prostredia. Vyplýva to z najnovšej správy Európskeho environmentálneho úradu (EEB).
Podľa organizácie tým Komisia nielenže ohrozila potravinové systémy a zásoby pitnej vody, ale pravdepodobne porušila aj viaceré platné zákony Európskej únie.
Celý spor sa krúti okolo strategického harmonogramu na obmedzenie chemických látok, ktorú EK s veľkou slávou ohlásila presne pred štyrmi rokmi, 25. apríla 2022. Tento plán si kládol za cieľ postupne obmedziť a do roku 2030 úplne stiahnuť z európskeho trhu 22 skupín nebezpečných chemikálií.
Medzi látky, ktoré mali byť prísne regulované, patria:
- PFAS (per- a polyfluóralkylové látky): Známe ako „večné chemikálie“, ktoré sa v prírode nerozkladajú.
- Bisfenoly: Látky schopné narúšať hormonálnu sústavu človeka.
- PVC: Plast obsahujúci množstvo toxických prísad.
- Karcinogénne retardéry horenia: Chemikálie zvyšujúce odolnosť voči ohňu, ktoré však spôsobujú rakovinu.
Analýza EEB po štyroch rokoch od spustenia plánu odhalila zdrvujúcu realitu. Pri takmer dvoch tretinách z menovaných 22 skupín chemikálií proces obmedzovania nepostupuje podľa plánu alebo sa úplne zastavil.
Pri niektorých položkách sa regulácia za posledné štyri roky nepohla ani o milimeter, iné zaostávajú za stanovenými termínmi o mesiace až roky.
Demontáž v prospech zisku
Tento administratívny a politický sklz má hmatateľné následky. Odhaduje sa, že kvôli nečinnosti Komisie sa do prírody dostalo najmenej 98 355 ton znečisťujúcich látok, ktorým by sa pri dodržaní harmonogramu dalo predísť. Ide o látky, ktoré sú vedecky spájané so závažnými diagnózami, ako sú rakovina, neplodnosť, astma či zníženie IQ u detí.
Európska komisia meškanie oficiálne nezdôvodnila, environmentálni aktivisti ukazujú prstom na takzvanú Antverpskú deklaráciu. Túto dohodu podpísali lídri EÚ a zástupcovia najväčších európskych priemyselných podnikov v roku 2024. Oficiálnym cieľom deklarácie je zabezpečiť konkurencieschopnosť európskej ekonomiky.
Kritici však tvrdia, že ide o „tichý pakt“, ktorý umožňuje demontáž environmentálnych noriem v prospech zisku.
Podľa EEB táto dohoda uprednostnila ekonomické záujmy chemických gigantov a najväčších znečisťovateľov kontinentu pred zdravím občanov a ochranou ekosystémov, čo je v priamom rozpore so základnými princípmi environmentálneho práva Únie.
