Mnoho ľudí vníma tréning ako uzavretú kapitolu – odcvičia si svoje a tým to končí. Skutočné procesy však pokračujú aj po poslednom opakovaní. Práve v tomto období sa rozhoduje o tom, ako efektívne telo narába s energiou.
Silový tréning totiž neovplyvňuje len budovanie svalov. Zásadne mení hormonálne nastavenie organizmu aj to, z akých zdrojov čerpá energiu. Kto chce podporiť spaľovanie tukov, nemal by ignorovať fázu, ktorá nasleduje bezprostredne po cvičení. Píše portál Startitup.
Jednoduchý krok mení výsledok
Odborník na výkonnosť a dlhovekosť Dr. Vassily Eliopoulos upozorňuje na nenápadný, no účinný postup. Po silovom tréningu odporúča zaradiť chôdzu.
„Kardio v zóne 2, napríklad chôdza, využíva tuk ako hlavný zdroj paliva, najmä keď je hladina inzulínu nízka,“ píše vo svojom príspevku.
Táto zóna predstavuje približne 60 až 70 percent maximálnej tepovej frekvencie, teda intenzitu, pri ktorej telo pracuje efektívne bez nadmerného zaťaženia.
Počas silového tréningu sa v tele spúšťa komplexná reakcia. Zvyšuje sa hladina rastového hormónu, katecholamínov aj glukagónu. Ich spoločným efektom je uvoľňovanie tukových zásob do krvného obehu.
Bez základu to nepôjde
Aj keď správne načasovaná chôdza dokáže podporiť spaľovanie tukov aj regeneráciu, sama o sebe nestačí. Kľúčovým predpokladom chudnutia zostáva kalorický deficit.
Bez neho telo nemá dôvod siahať do tukových zásob. Kombinácia tréningu, následného pohybu a správneho energetického príjmu tak tvorí základ, na ktorom sa dá stavať dlhodobý výsledok.
Organizmus je tak pripravený využiť tieto zdroje ako palivo. Otázkou zostáva, či túto príležitosť využije.
Ak po tréningu nasleduje vhodná aktivita, telo pokračuje v spaľovaní. V opačnom prípade sa postupne vracia do pokojového režimu a časť potenciálu ostáva nevyužitá.
Ideálne načasovanie pohybu
Podľa Eliopoulosa dáva zmysel kombinovať 30 až 60 minút silového tréningu s následnou chôdzou v trvaní 15 až 30 minút. Takéto prepojenie nadväzuje na procesy, ktoré už v tele prebiehajú.
Nejde pritom o náročnú aktivitu. Práve nižšia intenzita zohráva kľúčovú úlohu, keďže pri nej telo využíva vyšší podiel energie z tukov.
Chôdza býva často prehliadaná, no výskumy ukazujú, že práve v jej tempe dosahuje väčšina populácie maximálnu oxidáciu tukov. Inými slovami, ide o pásmo, v ktorom telo spaľuje tuk najefektívnejšie.
Zároveň má tento typ pohybu vplyv aj na prácu s glukózou. Už jedna svižná prechádzka dokáže zlepšiť inzulínovú senzitivitu svalov. Telo potom lepšie hospodári s prijatou energiou a udržiava stabilnejšiu hladinu cukru v krvi.
Pre ľudí snažiacich sa schudnúť ide o významný faktor, pretože stabilnejšie prostredie znižuje riziko výkyvov vedúcich k prejedaniu.
Ľahký pohyb po tréningu má vplyv aj na regeneráciu. Pomáha rýchlejšie odbúravať laktát, ktorý sa počas záťaže hromadí vo svaloch.
Rozdiel je citeľný aj subjektívne – svaly nepôsobia stuhnuto, ale uvoľnenejšie. „Nie sú to len kroky. Je to regeneračná terapia,“ vysvetľuje Dr. Eliopoulos.
