Jedna z najrozsiahlejších vedeckých analýz mRNA vakcín spojila výsledky laboratórneho výskumu, klinických skúšaní aj sledovania miliárd podaných dávok v bežnej praxi.
Autori práce publikovanej v časopise The Lancet dospeli k záveru, že schválené mRNA vakcíny predstavujú bezpečnú a vysoko účinnú platformu. Vážne nežiaduce udalosti zostávajú veľmi zriedkavé a ochrana pred ťažkým priebehom ochorenia, hospitalizáciou a úmrtím ich riziko výrazne prevyšuje. Vedci zároveň vidia budúcnosť technológie pri chrípke, RSV, rakovine aj autoimunitných ochoreniach.
Výskumníci pod vedením odborníkov z University of British Columbia pripravili komplexný pohľad na mRNA vakcíny od ich návrhu a výroby až po účinnosť a bezpečnostné monitorovanie po uvedení do praxe.
Analýza zahŕňala:
- výsledky laboratórneho výskumu,
- údaje z klinických skúšaní,
- monitorovanie bezpečnosti po registrácii,
- dáta o reálnej účinnosti miliárd podaných dávok,
- poznatky o výrobe, skladovaní a distribúcii.
Cieľom autorov bolo vytvoriť ucelený zdroj informácií pre zdravotníkov, tvorcov zdravotnej politiky aj verejnosť v čase, keď sa technológia mRNA rozširuje do ďalších oblastí medicíny.
„Po miliardách podaných dávok máme k dispozícii mimoriadne veľké množstvo vedeckých dôkazov,“ uviedla hlavná autorka Dr. Anna Blakney, odborná asistentka v Michael Smith Laboratories a School of Biomedical Engineering na University of British Columbia.
„Táto analýza potvrdzuje, že mRNA vakcíny sú bezpečnou a vysoko účinnou platformou, ktorú podporuje dôsledné testovanie aj monitorovanie v reálnych podmienkach. Prináša vedecky podložený základ pre ďalšie rozširovanie tejto technológie do nových oblastí medicíny,“ doplnila pre portál Gavi.
Ochrana sa potvrdila vo viacerých skupinách obyvateľstva
Výsledky ukázali, že mRNA vakcíny poskytovali silnú ochranu pred infekčnými ochoreniami, najmä pred ťažkým priebehom COVID-19.
Prínos sa potvrdil naprieč rôznymi skupinami vrátane:
- detí,
- tehotných osôb,
- ľudí s oslabenou imunitou,
- starších osôb,
- bežnej dospelej populácie.
Posilňovacie dávky predlžovali a obnovovali ochranu v čase. Pravidelné úpravy vakcín zároveň pomáhali udržať ich účinnosť pri vzniku nových variantov.
Autori však zdôraznili, že účinnosť sa nemení iba podľa typu prípravku. Ovplyvňuje ju aj vek, zdravotný stav, počet dávok, čas od očkovania a aktuálne cirkulujúci variant.
Pri spoločnom vyhodnotení klinických skúšaní a údajov z reálneho sveta dosahovali mRNA vakcíny v období 14 až 42 dní po očkovaní približne:
- 87-percentnú účinnosť proti potvrdenej infekcii SARS-CoV-2,
- 93-percentnú účinnosť proti hospitalizácii,
- 94-percentnú účinnosť proti úmrtiu.
Ochrana postupne slabla, čo je pri vakcínach očakávaný jav. V niektorých analýzach bola nižšia u starších ľudí a po nástupe línie Omikron.
Proti infekcii Omikronom dosahovala približne 67 percent a proti hospitalizácii 72 percent. Posilňovacie dávky však dokázali časť stratenej ochrany opäť zvýšiť.
Priebežné sledovanie v reálnej praxi podľa autorov naďalej podporuje dobrú znášanlivosť aj účinnosť vakcín pri vzniku ďalších variantov a zavádzaní posilňovacích programov.
Závažné nežiaduce udalosti zostávali výnimočné
Vedci nespochybňujú, že aj mRNA vakcíny môžu vyvolať vedľajšie účinky. Ich frekvencia a závažnosť však podľa analýzy zodpovedajú priaznivému bezpečnostnému profilu.
Najčastejšie reakcie boli mierne až stredne závažné a po niekoľkých dňoch ustúpili.
Išlo predovšetkým o:
- bolesť ruky alebo miesta vpichu,
- únavu,
- zvýšenú teplotu,
- horúčku.
Vážne nežiaduce udalosti sa vyskytovali len veľmi zriedkavo. Najväčšia pozornosť sa sústredila na myokarditídu a perikarditídu, teda zápal srdcového svalu a osrdcovníka.
Myokarditída sa častejšie objavovala po druhej dávke
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
