Komediálno-dramatická séria Boots od Netflixu otvára tému, ktorá bola dlhé desaťročia súčasťou amerických ozbrojených síl, no verejnosť o nej hovorila len zriedka. Príbeh mladého homosexuálneho regrúta ukazuje, akým prekážkam čelili príslušníci LGBT menšiny v armáde v období, keď ich sexuálna orientácia mohla znamenať koniec kariéry.
Seriál vychádza z autobiografickej knihy The Pink Marine od Grega Copea Whitea, ktorý vstúpil do námornej pechoty koncom 70. rokov. Hlavnou postavou je Cameron, mladík hľadajúci svoje miesto vo svete, ktorý sa rozhodne narukovať do výcvikového tábora americkej námornej pechoty. Verí, že práve armáda mu pomôže nájsť identitu a pocit spolupatričnosti. Namiesto toho sa však ocitá v prostredí, kde musí skrývať jednu z najdôležitejších častí svojej osobnosti.
Desaťročia mlčania a strachu
História homosexuálnych vojakov v Spojených štátoch siaha hlboko do minulosti. Historici sa domnievajú, že medzi významné osobnosti americkej armády patril aj pruský dôstojník Friedrich Wilhelm von Steuben, blízky spolupracovník Georgea Washingtona a jeden z tvorcov modernej americkej armády. Napriek tomu sa o jeho sexualite verejne nehovorilo.
Po väčšinu amerických dejín totiž homosexualita v armáde predstavovala vážny problém. Príslušníci ozbrojených síl mohli byť za svoju orientáciu prepustení zo služby, prísť o kariéru, výsluhové dávky či dôchodkové nároky. V niektorých prípadoch dokonca čelili trestnému stíhaniu.
Významnú úlohu zohrával článok 125 Jednotného vojenského zákonníka, ktorý od roku 1951 zakazoval homosexuálne sexuálne vzťahy. Toto ustanovenie bolo zrušené až v roku 2013. BBC pripomína, že v roku 2024 americký prezident Joe Biden udelil hromadnú milosť tisícom veteránov odsúdených podľa tohto paragrafu a uznal, že mnohí boli potrestaní len za to, kým boli.
„Nepýtaj sa, nehovor“
V roku 1994 prišla zmena v podobe známej politiky „Don’t Ask, Don’t Tell“ (Nepýtaj sa, nehovor). Tá umožnila homosexuálom slúžiť v armáde legálne, avšak pod podmienkou, že svoju orientáciu nebudú verejne priznávať. Opatrenie malo podľa jeho autorov zabrániť prenasledovaniu vojakov kvôli ich súkromiu. V praxi však vyvolalo množstvo kontroverzií. Historik Nathaniel Frank upozorňuje, že mnohí vojaci naďalej žili v neustálej neistote.
Podľa neho boli homosexuálni príslušníci armády vystavení podozrievaniu, vydieraniu či hrozbe odhalenia. Stačil konflikt s nadriadeným alebo nevydarený partnerský vzťah a kariéra mohla byť ohrozená. Namiesto zmiernenia problémov sa podľa viacerých analýz počet prepustení z dôvodu sexuálnej orientácie dokonca zvýšil. Politika bola definitívne zrušená až v roku 2011, keď Spojené štáty povolili otvorenú službu gejom, lesbám a bisexuálnym osobám.
Seriál ukazuje aj absurdnosť systému
Tvorca seriálu Andy Parker sa nesústredí iba na diskrimináciu, ale aj na paradoxnú stránku celej situácie. Vojenský výcvik totiž stavia na myšlienke jednoty a rovnosti. Všetci regrúti nosia rovnaké uniformy, podstupujú rovnaké skúšky a majú spoločný cieľ. Napriek tomu boli niektorí nútení skrývať vlastnú identitu.
Parker upozorňuje, že mnohí bývalí vojaci, ktorí na seriáli spolupracovali ako konzultanti, považovali niekdajšie pravidlá za nelogické bez ohľadu na svoju sexuálnu orientáciu. Podľa nich podkopávali súdržnosť, na ktorej armáda stojí.
Samotný Greg Cope White priznáva, že po šiestich rokoch služby armádu neopustil kvôli náročnosti výcviku či nasadeniu, ale kvôli neustálemu pretvarovaniu sa. Tvrdí, že nedokázal ďalej skrývať svoju identitu pred ľuďmi, ktorých si vážil.
Minulosť sa opäť vracia do verejnej debaty
Hoci dnes môžu gejovia, lesby a bisexuálne osoby slúžiť v americkej armáde otvorene, otázka práv LGBT vojakov zostáva aktuálna. Najnovšie sa pozornosť sústreďuje na transgender príslušníkov ozbrojených síl. Administratíva prezidenta Donalda Trumpa začiatkom roka 2025 oznámila zákaz výkonu vojenskej služby pre transrodové osoby. Najvyšší súd USA následne umožnil dočasné uplatňovanie tohto opatrenia, kým pokračujú súdne spory.
Aj preto získava seriál Boots nový rozmer. Projekt, ktorý mal pôvodne pripomínať historickú kapitolu amerických dejín, sa podľa tvorcov nečakane dotýka aj súčasných sporov o rovnosť a prístup k vojenskej službe. Historici upozorňujú, že armáda v Spojených štátoch často odráža širšie spoločenské konflikty. Debata o tom, kto môže nosiť uniformu, je podľa nich zároveň debatou o tom, koho spoločnosť považuje za plnohodnotného občana.
Príbeh homosexuálnych vojakov tak nie je len kapitolou vojenských dejín. Je aj pripomienkou toho, ako sa menili predstavy o rovnosti, slobode a práve slúžiť svojej krajine bez strachu z diskriminácie.
