lovenské hospodárstvo čakajú podľa najnovšej prognózy OECD náročné roky. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj výrazne znížila očakávania rastu ekonomiky a upozornila, že krajinu budú brzdiť najmä vysoké ceny energií, slabší výkon automobilového sektora a pokračujúca fiškálna konsolidácia.
Podľa najnovšieho ekonomického výhľadu by slovenský hrubý domáci produkt mal v roku 2026 vzrásť len o 0,7 percenta, pričom výraznejšie oživenie sa očakáva až o rok neskôr.
Ekonomický rast sa pritom spomaľuje už teraz. OECD upozorňuje, že hospodársku aktivitu v súčasnosti držia najmä investície financované z európskych fondov. Naopak, spotreba domácností zostáva utlmená a neistota na trhu odrádza firmy aj obyvateľov od väčších výdavkov. Slabší dopyt sa prejavuje aj na trhu s bývaním a v investíciách súkromného sektora.
Významným problémom zostáva automobilový priemysel, ktorý je jedným z hlavných pilierov slovenskej ekonomiky. OECD upozorňuje, že slabší dopyt po vozidlách v Európe, obchodné bariéry a neistota na zahraničných trhoch znižujú výkon odvetvia. Oživenie by mohla priniesť až nová automobilová výroba plánovaná na rok 2027, ktorá by mala podporiť export aj zamestnanosť.
Analytici OECD sa venovali aj stavu verejných financií. Rozpočtový deficit sa síce v minulom roku podarilo znížiť na približne 4,5 percenta HDP, podľa organizácie však k tomu prispeli aj jednorazové opatrenia a odklady niektorých výdavkov.
Napriek schváleným konsolidačným balíčkom má deficit v najbližších rokoch zostať naďalej vysoký. OECD preto odporúča vláde pokračovať v ozdravovaní verejných financií, no väčší dôraz klásť na znižovanie výdavkov než na ďalšie zvyšovanie príjmov štátu. „Na dosiahnutie potrebnej fiškálnej konsolidácie je dôležité naďalej posúvať jej zameranie od zvyšovania príjmov k utlmovaniu výdavkov.“
Osobitnú pozornosť venuje organizácia energetickým dotáciám. Slovensko podľa údajov OECD patrilo medzi krajiny, ktoré vynaložili na podporu cien energií najväčší podiel svojho HDP spomedzi členských štátov organizácie. V súčasnosti štátna pomoc pokrýva približne 90 percent domácností, čo síce zmierňuje dopady rastúcich cien elektriny a tepla, no zároveň výrazne zaťažuje verejné financie. OECD preto odporúča postupne prejsť od plošnej podpory k adresnej pomoci pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov.
Problémom štedrá energopomoc
Výhľad komplikuje aj energetická situácia v Európe. OECD vo svojom globálnom ekonomickom výhľade upozorňuje, že pokračujúce napätie na energetických trhoch môže brzdiť rast hospodárstva a udržiavať infláciu na vyšších úrovniach dlhšie, než sa pôvodne predpokladalo.
Nepriaznivý vývoj sa môže prejaviť aj na trhu práce. Hoci zamestnanosť zostáva blízko historických rekordov, OECD očakáva mierny nárast nezamestnanosti. Tá by mala dosiahnuť približne 5,8 percenta v roku 2026 a ešte mierne vzrásť v nasledujúcom roku. Podľa Európskej komisie bude zamestnanosť ovplyvňovať najmä pomalší rast ekonomiky, konsolidačné opatrenia a slabší zahraničný dopyt.
Oživenie ekonomiky by mohlo prísť v roku 2027, keď OECD očakáva zrýchlenie rastu na približne 1,6 percenta. Pomôcť by mali nižšie inflačné tlaky, vyššia spotreba domácností a rozšírenie výroby v automobilovom sektore. Organizácia zároveň upozorňuje, že medzi hlavné riziká naďalej patria drahé energie, slabší rast európskej ekonomiky, obchodné bariéry a pokračujúca neistota na globálnych trhoch.
Najnovšia prognóza tak naznačuje, že Slovensko čaká obdobie pomalého rastu, počas ktorého bude musieť riešiť kombináciu rozpočtových problémov, energetických výdavkov a oslabujúceho priemyslu. O tom, či sa krajine podarí vrátiť na dynamickejšiu rastovú trajektóriu, rozhodnú najmä ďalšie reformy, schopnosť efektívne využívať eurofondy a vývoj v kľúčovom automobilovom odvetví.
