Pri dôchodkoch nerozhoduje iba to, koľko štát seniorom vypláca. Nové porovnanie ukazuje, že rovnako dôležité sú životné náklady. V Európe sú len 4 krajiny, kde priemerný štátny dôchodok pokryje bežné výdavky seniorov.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že seniori v najbohatších európskych krajinách sú automaticky v najlepšej situácii. Majú vyššie dôchodky, silnejšie ekonomiky a často aj rozsiahle sociálne systémy. Lenže pri pohľade na každodenné výdavky je obraz oveľa zložitejší.
Nová analýza ukazuje, že vysoký dôchodok ešte nemusí znamenať pohodlný život. Ak sú drahé potraviny, energie, služby, bývanie alebo zdravotná starostlivosť, aj penzia vo výške niekoľkých desiatok tisíc korún môže byť napätá.
Podľa analýzy DataPulse iba v 4 európskych krajinách priemerný štátny dôchodok prevyšuje priemerné výdavky ľudí vo veku nad 60 rokov. Analýza porovnávala priemerné verejné starobné dôchodky s odhadovanými výdavkami seniorov v 30 európskych krajinách.
Nejde len o výšku dôchodku
Jedna vec je nominálna výška dôchodku, druhá vec je to, čo si zaň senior dokáže kúpiť. V bohatších krajinách západnej a severnej Európy sú dôchodky často výrazne vyššie než v strednej či východnej Európe. Zároveň sú však vyššie aj náklady na život.
Práve preto sa v rebríčku dobre umiestnili krajiny, kde síce dôchodky nemusia patriť medzi najvyššie v Európe, ale výdavky seniorov sú v priemere nižšie. V Rumunsku priemerný dôchodok prevyšuje výdavky seniorov o 21 %, v Česku o 18 %, v Poľsku o 4 % a v Španielsku o 3 %.
To neznamená, že všetci dôchodcovia v týchto krajinách žijú bez problémov. Tento priemer môže zakrývať veľké rozdiely medzi mestom a vidiekom, medzi vlastníkmi bytov a nájomníkmi, medzi zdravými seniormi a ľuďmi s vyššími nákladmi na lieky či starostlivosť.
Západné krajiny narážajú na ceny
Zaujímavé je, že viaceré bohaté krajiny sa do skupiny, kde dôchodky pokrývajú výdavky, nedostali. Napríklad v Rakúsku priemerný dôchodok síce vysoký, no výdavky seniorov sú ešte vyššie. Podobne to platí aj pri Dánsku, Taliansku či Grécku.
Vysoké náklady majú veľký vplyv najmä v krajinách, kde značná časť seniorov platí nájom alebo býva v drahých regiónoch. Bývanie a potraviny patria medzi najväčšie položky rozpočtu seniorov.
Ešte výraznejšie sa rozdiely prejavia pri ľuďoch, ktorí nemajú vlastné bývanie. Ak dôchodca platí nájom, jeho rozpočet je oveľa citlivejší na rast cien. Naopak senior, ktorý býva vo vlastnom a má splatenú hypotéku, môže mať z rovnakého dôchodku výrazne lepší životný štandard.
Susedné Česko vyšlo v porovnaní veľmi dobre
Česko sa v analýze dostalo na d2. miesto. Priemerný dôchodok v Česku prevyšuje priemerné výdavky seniorov o 18 %. Český systém má navyše silný solidárny prvok, vďaka ktorému sú rozdiely medzi nízkymi a vysokými dôchodkami menšie než v mnohých západných krajinách.
To je pre časť seniorov výhoda. Ľudia s nižšími príjmami počas pracovného života môžu mať v dôchodku relatívne silnejšiu ochranu než v systémoch, kde je penzia prísnejšie naviazaná na predchádzajúci príjem.
Zároveň však platí, že český dôchodkový systém stojí pred rovnakým problémom ako väčšina Európy. Populácia starne, počet ľudí v dôchodkovom veku rastie a počet pracujúcich, ktorí systém financujú, bude pod tlakom.
Organizácia OECD vo svojej správe uvádza, že normálny dôchodkový vek sa bude vo väčšine krajín zvyšovať. Priemerný dôchodkový vek v krajinách OECD má podľa súčasnej legislatívy rásť zo 64,7 roka u mužov a 63,9 roka u žien na 66,4 a 65,9 roka pre ľudí, ktorí vstupujú na trh práce v roku 2024.
Rumunsko vedie, no má vlastné riziká
Na 1. mieste skončilo Rumunsko. Priemerný dôchodok tam prevyšuje priemerné výdavky seniorov o 21 %. Dôvodom nie sú mimoriadne vysoké dôchodky, ale najmä nižšie životné náklady. Rumunský dôchodca môže mať v eurách výrazne nižšiu penziu než senior v Rakúsku alebo Dánsku, no pri lokálnych cenách mu môže pokryť väčšiu časť bežných výdavkov.
Nižšie náklady nemusia vždy znamenať lepšiu dostupnosť kvalitných služieb, zdravotnej starostlivosti alebo dlhodobej opatrovateľskej pomoci. Navyše Rumunsko, podobne ako viacero krajín v regióne, rieši odchod mladých ľudí do zahraničia a starnutie populácie.
Analýza naznačuje, že v mnohých európskych krajinách štátny dôchodok nie je plnohodnotným príjmom na pokrytie všetkých výdavkov, ale skôr základom. V krajinách s veľkou medzerou medzi dôchodkom a nákladmi musia seniori častejšie využívať úspory, zamestnanecké dôchodkové schémy, súkromné sporenie, pomoc rodiny alebo vlastné bývanie.
