Už túto sobotu 4. júla budú Slováci rozhodovať v referende o dvoch otázkach, ktoré sa dotýkajú fungovania štátu aj politickej zodpovednosti jeho predstaviteľov. Jedna z nich smeruje k zrušeniu doživotnej renty pre predsedu vlády, druhá sa týka obnovenia Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry (NAKA).
Práve otázka doživotnej renty sa v posledných dňoch opäť dostáva do centra pozornosti. Ide totiž o opatrenie, ktoré vláda presadila krátko po atentáte na premiéra Roberta Fica z 15. mája 2024. Kým koalícia argumentuje zvýšenou ochranou ústavných činiteľov a výnimočnosťou celej situácie, opozícia tvrdí, že počas prijímania zákona sa viac diskutovalo o finančných výhodách pre premiéra než o samotnej bezpečnosti, píše STVR.
Atentát odštartoval sériu mimoriadnych opatrení
Útok na predsedu vlády Roberta Fica, ku ktorému došlo 15. mája 2024, patril medzi najvážnejšie udalosti v novodobých dejinách Slovenska. Po streľbe, ktorá otriasla celou krajinou, začala vláda pripravovať legislatívny balík známy ako lex atentát. Jeho cieľom malo byť posilnenie ochrany najvyšších ústavných činiteľov a prijatie opatrení, ktoré by podobným útokom do budúcna zabránili.
Súčasťou balíka sa však nestali iba bezpečnostné opatrenia. Koalícia do návrhu zaradila aj zavedenie doživotnej renty pre predsedu vlády, pričom zákon začal platiť od júla 2024. Práve toto ustanovenie sa stalo jedným z najspornejších bodov celej legislatívy a dodnes vyvoláva ostré politické spory.
Opozícia: Ako renta zvýši Ficovu bezpečnosť?
Predstavitelia opozície od začiatku spochybňovali súvislosť medzi bezpečnostnými opatreniami a priznaním finančnej renty bývalému premiérovi. Podľa nich totiž nebolo dostatočne vysvetlené, akým spôsobom by doživotný finančný príspevok mohol prispieť k vyššej ochrane predsedu vlády.
Predseda poslaneckého klubu hnutia Slovensko Michal Šipoš preto položil jednoduchú otázku: „Ako doživotná renta zabezpečí Robertovi Ficovi lepšiu bezpečnosť?“
Podobné pochybnosti vyjadrila aj poslankyňa SaS Mária Kolíková. Podľa nej vyvolávalo mimoriadne rýchle prijímanie zákona dojem, akoby sa premiér pripravoval na odchod z politiky.
„Ak je potrebné schvaľovať takúto právnu úpravu v zrýchlenom režime, človek sa prirodzene pýta, či premiér neplánuje skončiť. Ak to tak nie je, potom nevidím dôvod na takýto zhon,“ upozornila počas parlamentnej diskusie.
Erik Kaliňák odmietol špekulácie o Ficovom odchode
Koalícia kritiku odmietla s tým, že zavedenie renty nijako nesúvisí s možným koncom Roberta Fica vo funkcii.
Poslanec Smeru-SD a vedúci zboru poradcov premiéra Erik Kaliňák vyhlásil, že predseda vlády sa rozhodne nechystá do politického dôchodku.
„Sklamem našich kolegov zo SaS aj pani Kolíkovú. Robert Fico sa určite nechystá odísť z politiky a som presvedčený, že ho ešte dlho uvidíme vo funkcii predsedu vlády,“ reagoval Kaliňák.
Zákon prešiel v zrýchlenom konaní
Celý balík lex atentát parlament prerokoval v zrýchlenom legislatívnom konaní. Opozícia tento postup ostro kritizovala a upozorňovala, že pri tak závažných zmenách nebol dostatočný priestor na odbornú diskusiu.
Počas parlamentnej rozpravy predkladala viacero pozmeňujúcich návrhov. Tie sa týkali najmä obmedzenia finančných dopadov zákona na štátny rozpočet či úpravy samotnej renty. Koaliční poslanci ich však odmietli a zákon napokon na konci júna 2024 schválili vlastnými hlasmi.
Majerský: Viac sa riešili peniaze ako ochrana
Predseda KDH a súčasný predseda Národnej rady Milan Majerský patrí medzi politikov, ktorí dodnes tvrdia, že prijatá legislatíva mala nesprávne priority. Podľa jeho slov sa počas prípravy zákona venovala neprimeraná pozornosť finančnému zabezpečeniu premiéra, zatiaľ čo samotná ochrana ústavných činiteľov zostala v úzadí.
„Naozaj sme boli svedkami toho, že oveľa viac sa riešila doživotná renta ako samotná bezpečnosť ústavných činiteľov,“ uviedol.
Na otázku, koľko bude nový systém stáť verejné financie, presný odhad neuviedol. Dodal však, že odborné výbory sa touto otázkou zaoberali a určite pracovali s konkrétnymi finančnými výpočtami.
Danko: Dlhoročný premiér sa len ťažko vracia do bežného života
Koalícia naopak argumentuje tým, že podobné výhody existujú aj v zahraničí.
Predseda SNS Andrej Danko pripomenul, že bývalí europoslanci po skončení mandátu získavajú nárok na doživotný dôchodok. Podľa neho je preto logické, aby štát podobným spôsobom ocenil aj politikov, ktorí dlhé roky zastávali jednu z najnáročnejších ústavných funkcií.
Ako uviedol, človek, ktorý riadil krajinu viac než desať rokov, sa po odchode z politiky len veľmi ťažko vracia do bežného pracovného života.
Kto má na rentu nárok?
Podľa platného zákona nevzniká nárok na doživotnú rentu automaticky každému premiérovi či predsedovi parlamentu.
Podmienkou je, aby vo funkcii pôsobili minimálne počas obdobia zodpovedajúceho dvom prezidentským mandátom, teda približne desať rokov. V čase prijatia zákona túto podmienku spĺňal iba Robert Fico. Práve preto opozícia opakovane upozorňovala, že legislatíva bola podľa nej pripravená prakticky na mieru jedinému politikovi.
Fico: Prečo nikomu neprekáža renta bývalej prezidentky?
Premiér Robert Fico kritiku odmieta a poukazuje na to, že doživotné zabezpečenie majú aj bývalí prezidenti.
Podľa jeho názoru je preto nelogické, aby sa referendum zameriavalo iba na rentu predsedu vlády.
„Ak majú ľudia riešiť túto otázku, potom sa pýtam, prečo má bývalá prezidentka Zuzana Čaputová doživotnú rentu. Nikomu nebránim organizovať petície ani referendá, mám k nim rešpekt. Myslím si však, že toto bude jedno z najmenej úspešných referend v histórii Slovenska,“ vyhlásil predseda vlády.
O všetkom rozhodnú voliči
Či zostane doživotná renta pre premiéra zachovaná, alebo bude zrušená, budú môcť rozhodnúť občania v sobotňajšom referende. Výsledok však nebude závisieť iba od toho, ako ľudia zahlasujú, ale aj od účasti voličov. Referendum je totiž na Slovensku platné len vtedy, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov.
Debata o doživotnej rente tak zostáva jednou z najvýraznejších politických tém posledných rokov. Zatiaľ čo koalícia ju obhajuje ako primerané zabezpečenie dlhoročných ústavných činiteľov po bezprecedentnom atentáte, opozícia ju naďalej označuje za finančné privilégium, ktoré podľa nej nemalo byť súčasťou bezpečnostnej legislatívy.
