Slovenskú ekonomiku čaká podľa najnovších odhadov ďalšie obdobie veľmi pomalého rastu. Odborníci upozorňujú, že ani počas budúceho roka sa hospodárstvo nedostane na výkon, ktorý by krajina potrebovala.
Rast ekonomiky má zostať pod hranicou jedného percenta, čo znamená, že mnohé domácnosti budú aj naďalej hospodáriť opatrne a výraznejšie zlepšenie životnej úrovne zatiaľ očakávať nemôžu.
Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) nás čaká ďalší slabý rok. Za slabším výkonom ekonomiky stojí viacero faktorov naraz. Svoju úlohu zohráva pokračujúce ozdravovanie verejných financií, neistota vo svetovej ekonomike aj problémy v priemysle. Firmy preto investujú opatrnejšie a celkové prostredie nie je dostatočne stabilné na rýchlejší hospodársky rast.
Domácnosti pocítia pomalší rast aj vyššie výdavky
Aj keď ekonomika podľa prognóz porastie, bežní ľudia to vo svojich financiách nemusia výraznejšie pocítiť. Spotreba domácností má stúpnuť len veľmi mierne, čo naznačuje, že rodiny budú naďalej zvažovať väčšie nákupy a mnohé výdavky radšej odložia na neskôr.
K opatrnejšiemu správaniu prispieva aj ďalšie sprísňovanie verejných financií. Nové opatrenia sú nastavené tak, že výraznejšie zaťažujú prácu, čo môže ovplyvniť nielen zamestnancov, ale aj zamestnávateľov. Výsledkom je prostredie, v ktorom sa míňa menej peňazí a ekonomika rastie pomalším tempom.
Ako uviedla Pravda.sk, nepriaznivé vyhliadky sa dotýkajú aj podnikateľského sektora. Očakáva sa pokles investícií, čo znamená menej financií smerujúcich do modernizácie výroby, technológií či rozširovania kapacít. Takýto vývoj môže mať dôsledky aj v ďalších rokoch, keďže slabšie investície dnes často znamenajú pomalší rast ekonomiky v budúcnosti.
Najväčšie výzvy naďalej čakajú slovenský priemysel. Problémy zasahujú predovšetkým automobilový sektor, ktorý patrí medzi najdôležitejšie odvetvia domácej ekonomiky. K komplikáciám prispieva aj slabšia pozícia na zahraničných trhoch vrátane Spojených štátov a Číny. Pomôcť by mal až rozbeh novej výroby automobilky Volvo od roku 2027, no podľa analytikov to nemusí úplne vykompenzovať zhoršujúcu sa situáciu v odvetví.
Vyššie mzdy neznamenajú automaticky viac peňazí
Na prvý pohľad sa môže zdať, že zamestnanci budú na tom lepšie. Prognózy totiž hovoria o raste nominálnych miezd. Vyššia suma na výplatnej páske však ešte neznamená, že si domácnosti budú môcť dovoliť výrazne viac.
Dôvodom je pokračujúci rast cien. Inflácia zostáva na úrovni, ktorá veľkú časť zvýšených príjmov postupne pohltí. Reálny rast miezd tak bude len minimálny, takže rozdiel v každodennom živote nemusí byť výrazný.
Najciteľnejšie sa to prejaví pri pravidelných mesačných výdavkoch. Predpokladá sa ďalšie zdražovanie energií, pričom vyššie ceny sa dotknú elektriny, plynu aj tepla. Hoci štát časť nákladov zmierňuje prostredníctvom podpory, domácnosti budú vyššie účty naďalej pociťovať vo svojich rodinných rozpočtoch.
Vyššie výdavky budú vplývať aj na ďalšie oblasti každodenného života. Väčšia časť príjmov môže smerovať na bežné fungovanie domácnosti namiesto úspor alebo väčších investícií.
Medzi hlavné dôvody, prečo si Slováci výraznejšie nepolepšia, patria:
- pomalý rast reálnych miezd v porovnaní s rastom cien,
- vyššie daňové a odvodové zaťaženie práce,
- pokračujúce zdražovanie energií a palív,
- stagnujúci disponibilný príjem domácností.
Štatistiky môžu vyzerať lepšie ako realita v peňaženkách
Ekonomické ukazovatele môžu naznačovať rast, no každodenná skúsenosť mnohých ľudí bude odlišná. Vyššie mzdy totiž z veľkej časti spotrebujú rastúce ceny, vyššie odvody, dane aj bežné životné náklady. Práve preto môže mať množstvo domácností pocit, že napriek lepším číslam si nemôžu dovoliť oveľa viac ako v predchádzajúcom období.
Opatrnosť pri nakupovaní, odkladanie väčších investícií či dôkladnejšie plánovanie rodinného rozpočtu tak zostanú bežnou súčasťou života aj počas ďalšieho roka. Kombinácia pomalého ekonomického rastu, slabších investícií, problémov v priemysle a pokračujúceho zdražovania vytvára situáciu, v ktorej budú domácnosti naďalej citlivo vnímať každé zvýšenie cien.
