Vo Francúzsku sa rozprúdila nová spoločenská debata, ktorá sa tentoraz netýka politiky, migrácie ani ekonomiky. Do centra pozornosti sa dostala gastronómia. Tradičné festivaly regionálnej kuchyne, ktoré vznikli na podporu domácich farmárov a výrobcov potravín, sa ocitli pod paľbou kritiky niektorých aktivistov. Podľa nich totiž prezentujú hodnoty, ktoré môžu byť voči časti obyvateľov vylučujúce.
Festivaly organizované pod značkou Le Canon Français vznikli približne pred šiestimi rokmi počas obdobia pandémie koronavírusu. V tom čase mnohí francúzski poľnohospodári, vinári a producenti regionálnych špecialít čelili existenčným problémom. Organizátori preto prišli s myšlienkou veľkých gastronomických podujatí, na ktorých by sa prezentovali miestne produkty a tradičné recepty jednotlivých regiónov krajiny, píše iDnes.cz.
Na podujatiach sa postupne objavovali špeciality z Bretónska, Normandie, Gaskonska či Alsaska. Návštevníci mohli ochutnávať syry, údeniny, vína, miestne pečivo aj ďalšie regionálne produkty. Festivaly si rýchlo získali popularitu a prilákali tisíce ľudí.
Oslava tradícií alebo problém pre časť spoločnosti?
Situácia sa však začala meniť v posledných mesiacoch. Niektorí ľavicovo orientovaní aktivisti začali organizátorov obviňovať z toho, že prezentácia určitých jedál môže byť necitlivá voči moslimskej komunite. Najväčšiu pozornosť vyvolala oslava alsaskej kuchyne, ktorú podľa médií navštívilo približne štyritisíc ľudí. Okrem hudobného programu, degustácií vín a tradičných jedál sa však na mieste objavili aj protestujúci.
Podľa kritikov podujatie prezentovalo príliš konzervatívnu predstavu francúzskej identity. Výhrady smerovali najmä k jedlám obsahujúcim bravčové mäso, ktoré je pre moslimov nábožensky neprípustné. Niektorí aktivisti tvrdia, že takéto dominantné prezentovanie bravčového mäsa môže pôsobiť ako symbolické vylučovanie časti francúzskych občanov z verejného priestoru.
V praxi by to podľa ich predstáv znamenalo, že tradičné pečené prasiatka, údeniny či ďalšie klasické francúzske špeciality by mali byť na podobných podujatiach obmedzené alebo doplnené o širšiu ponuku jedál.
Kritika sa netýkala iba jedla
Diskusia sa však nezastavila len pri gastronómii. Niektorým kritikom prekážala aj atmosféra podujatia. Terčom sa stali dokonca aj piesne legendárneho speváka Charlesa Aznavoura, ktoré podľa nich predstavujú príliš tradičný obraz Francúzska. Rovnako kritizovali návštevníkov nosiacich typické francúzske barety, ktoré sú historicky spojené s vidieckym prostredím a francúzskym vlastenectvom.
Mnohí komentátori prirovnali podobnú kritiku k situácii, ako keby niekto na známom nemeckom festivale Oktoberfest protestoval proti návštevníkom v tradičných kožených nohaviciach.
Médiá rozprúdili ďalšiu polemiku
Francúzske médiá priniesli na festival rozdielne pohľady. Niektoré reportáže sa zamerali na zloženie jedál a názory návštevníkov. V jednej z nich sa objavil aj výrok účastníka, ktorý kritizoval rastúcu kriminalitu a multikultúrnu politiku vo Francúzsku.
Iné médiá označili podujatie za typickú francúzsku hostinu pripomínajúcu atmosféru komiksových príbehov o Asterix a Obelix, kde sa po dobrodružstvách tradične konajú veľké spoločné oslavy pri stole.
Diskusia sa následne rozšírila aj do zahraničia. Niektoré zahraničné médiá prevzali tvrdenia aktivistov, podľa ktorých sa na festivale objavili rasistické pokriky alebo urážky smerom k pracovníkom s prisťahovaleckým pôvodom. Organizátori podobné obvinenia odmietajú.
Ozvala sa aj Veľká mešita v Paríži
Do debaty vstúpil aj rektor Veľkej mešity v Paríži Chems-eddine Hafiz. Podľa neho môže byť problematické, ak sa podujatie prezentuje ako oslava francúzskych hodnôt a zároveň je postavené najmä na jedlách, ktoré časť moslimskej komunity nekonzumuje.
„Štyritisíc hostí sa zhromaždilo okolo prasiatka na ražni počas banketu, ktorý bol prezentovaný ako oslava francúzskych hodnôt,“ vyhlásil Hafiz.
Podľa jeho názoru takýto obraz môže u niektorých moslimov vyvolávať pocit, že nie sú plnohodnotnou súčasťou francúzskej spoločnosti.
Odpoveď kritikov bola ostrá
Hafizove slová okamžite vyvolali protireakcie. Jeho odporcovia pripomenuli jeho údajné väzby na alžírsky režim a odmietli tvrdenia o vylučovaní moslimov. Veľkú pozornosť vzbudila aj reakcia francúzskej političky Marion Maréchal, ktorá patrí medzi výrazné osobnosti konzervatívnej scény.
„Ak niekomu prekáža bravčové mäso, môže sa presťahovať do krajiny, kde platí právo šaría,“ odkázala kritikom.
Celá kauza ukazuje, že vo Francúzsku sa čoraz častejšie vedú diskusie o tom, čo vlastne tvorí národnú identitu krajiny. Pre jedných sú festivaly regionálnej kuchyne oslavou tradícií, histórie a miestnych výrobcov. Pre druhých predstavujú symbol spoločnosti, ktorá podľa nich dostatočne nezohľadňuje meniace sa kultúrne a náboženské zloženie obyvateľstva.
Zdanlivo obyčajný spor o pečené prasiatko, víno či tradičné recepty sa tak premenil na ďalšiu kapitolu širšej debaty o tom, ako má vyzerať moderné Francúzsko a kde sa končí ochrana tradícií a začína snaha o väčšiu spoločenskú citlivosť.
