Pravdepodobnosť a hazardné hry sme dlho považovali za výdobytky civilizácií Starého sveta. Nová štúdia publikovaná v odbornom časopise American Antiquity však tento predpoklad vyvracia.
Pôvodní obyvatelia Ameriky hádzali kockami už pred 12 000 rokmi, čím o celé miléniá predbehli doteraz známe dôkazy z Mezopotámie či Egypta. Píše o tom aj arstechnica.com.
Robert Madden, doktorand na Colorado State University, obracia naratív o matematickom myslení naruby. Podľa neho nejde o náhodný objav pár opracovaných kostí, ale o dôkaz cieľavedomého využívania náhody v štruktúrovaných hrách.
„Historici tradične považovali kocky a pravdepodobnosť za inovácie Starého sveta,“ hovorí Madden. „Archeologické nálezy ukazujú, že staroveké skupiny pôvodných Američanov zámerne vyrábali predmety navrhnuté tak, aby produkovali náhodné výsledky, a používali ich v hrách o tisíce rokov skôr, než sme si mysleli.“
Prísny test odhalil pravdu skrytú v kostiach
Rozlíšiť medzi ozdobným korálikom a nástrojom na hru je pre archeológov večná dilema. Madden preto nestaval na vode, ale vytvoril precízny diagnostický systém založený na monumentálnom diele etnografa Roberta Stewarta Culina z roku 1907. Culinova správa, ktorá má vyše 800 strán a tisícku ilustrácií, slúžila ako kľúč k dešifrovaniu starovekých artefaktov.
Aby mohol byť predmet vyhlásený za kocku, musel v Maddenovom teste splniť štyri podmienky:
- Musí ísť o dvojstenný objekt (tzv. binárny lós).
- Strany musia byť jasne rozlíšiteľné farbou, značkami alebo tvarom (napríklad jedna strana vypuklá, druhá dutá).
- Tvar musí zapadať do jednej zo štyroch kategórií: ploché (kosti a palice), plano-konvexné (jedna strana rovná, druhá oblá), konkávno-konvexné (duté a oblé) alebo obojstranne oblé (napríklad kôstky broskýň).
Predmet musí byť dostatočne malý, aby sa dal držať v ruke a hodiť na podložku.
Madden touto metódou preveril nálezy z celého kontinentu. Výsledok? Identifikoval 565 nespochybniteľných kociek a ďalších 94 označil za vysoko pravdepodobné. Najstaršie z nich pochádzajú z nálezísk Folsom vo Wyomingu, Colorade a Novom Mexiku a datujú sa až na koniec poslednej doby ľadovej.
„Nechýbali dôkazy, ale jasný celokontinentálny štandard na rozpoznanie toho, na čo sme sa vlastne dívali,“ dodáva Madden.
Kocky budovali mier tam, kde chýbali slová
Ak si pod pojmom hazard predstavujete kasíno, kde vyhráva majiteľ, v dobe ľadovej by ste neuspeli. Tieto hry nemali žiadnu „herňu“. Boli záležitosťou dvoch jednotlivcov a mali zásadný sociálny rozmer. Slúžili ako nástroj výmeny medzi skupinami, ktoré sa bežne nestretávali.
Podľa Maddena išlo o formu dlhodobého obdarovávania, ktorá vytvárala recipročné vzťahy. „Nejde o obchodnú transakciu, kde si ja a vy niečo vymeníme a potom pôjdeme vlastnou cestou,“ vysvetľuje autor štúdie. Hra bola bezpečným spôsobom, ako nadviazať kontakt s cudzincami a vybudovať dôveru prostredníctvom zdieľaného rizika.
Intuícia predbehla vedecké teórie o šesťtisíc rokov
Zistenia menia aj pohľad na dejiny logiky. Doteraz sme si mysleli, že pravdepodobnostné myslenie sa zrodilo v dobe bronzovej, približne pred 6 000 rokmi. Maddenov výskum tento míľnik posúva na dvojnásobok.
Hoci lovci mamutov nepísali rovnice, v praxi rozumeli tomu, ako funguje náhoda. Využívali zákon veľkých čísel a pravidlá, ktoré opakovane prinášali predvídateľné štatistické vzorce.
„Tieto zistenia netvrdia, že lovci a zberači z doby ľadovej sa venovali formálnej teórii pravdepodobnosti,“ uzatvára Madden. „Zámerne však vytvárali, sledovali a spoliehali sa na náhodné výsledky spôsobom, ktorý využíval pravdepodobnostné zákonitosti. To zásadne mení naše chápanie globálnej histórie ľudského uvažovania.“
