Zbavovanie sa nepotrebných vecí trvá štátnym orgánom niekedy iba zopár mesiacov, no v extrémnych prípadoch aj viac než dve desaťročia. Zaistené automobily strácajú na cene každým dňom na oplotených parkoviskách.
Náklady na ich stráženie a údržbu nakoniec často pohltia viac peňazí, než koľko štát získa z ich konečného predaja. Informuje o tom agentúra TASR.
Špecializovaný Úrad pre správu zaisteného majetku má kvôli legislatíve zviazané ruky. Nemôže predať zadržané vozidlo bez explicitného súhlasu jeho pôvodného majiteľa. V Česku pritom štátne orgány súhlas obvineného človeka vôbec nepotrebujú.
Česká novela zákona o výkone zaistenia majetku totiž umožňuje bleskový predaj, ak sú s ním spojené neprimerané náklady, píše portál Právní prostor. Podľa ČT24, výnosy z týchto predajov tam dosiahli v minulom roku rekordných 59 miliónov českých korún, pričom prostriedky sa ukladajú na depozitný účet.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky narazil pri auditoch na obrovský systémový chaos. Kontrolóri zrealizovali v rokoch 2022 až 2025 tri veľké prierezové kontroly.
Výsledkom je nález vyše 650 porušení zákonov a vnútorných smerníc. Na Slovensku neexistuje žiadna jednotná a prehľadná evidencia. Inštitúcie nemajú prepojené svoje databázy.
Tento stav prehlbuje dieru vo verejných financiách, pričom celkový dlh štátnych inštitúcií sa minulý rok vyšplhal na astronomických 84 miliárd eur, píše oficiálny portál NKÚ. Pomalý systém taktiež brzdí aj chabé tempo reálneho rastu HDP, ktoré v minulom roku dosiahlo iba 0,8 %.
Audit NKU v minulom roku tiež ukázal, že Úrad pre správu zaisteného majetku eviduje položky v primitívnych Excel tabuľkách, nemá informácie o ich celkovej hodnote a ukladá cennosti do bankových schránok bez platných zmlúv.
Posledná previerka dopadla katastrofálne pre okresné úrady v krajských mestách. Kontrolóri zaznamenali viac ako 580 pochybení. Predpisy štátni zamestnanci porušili takmer v každom druhom preverovanom prípade.
Tieto úrady mali na konci roka 2024 v dočasnej správe vyše 17-tisíc kusov hnuteľného aj nehnuteľného majetku. Celková úhrnná hodnota štátnych budov, pozemkov či vecí presiahla 77 miliónov eur. Oceňovanie týchto položiek však prebieha netransparentne.
Kompetencie medzi jednotlivými ministerstvami a úradmi nie sú jasne rozdelené. Informácie v zoznamoch bývajú neaktuálne. Štát takto stráca kontrolu nad vecami, ktoré prepadli v jeho prospech po trestnej činnosti.
Colné sklady pretekajú tovarom za astronomické sumy
Inšpektori preverovali aj postupy colníkov pri nakladaní s prepadnutým tovarom z daňového a colného dohľadu. Fyzicky navštívili osem colných úradov a Finančné riaditeľstvo SR. Zameriavali sa na obdobie medzi rokmi 2019 a 2021.
Hodnota uskladneného zaisteného a zhabaného tovaru v colných skladoch dosiahla v tom čase závratných 1,7 miliardy eur. Kontrolný úrad vybral na detailnú previerku reprezentatívnu vzorku 446 konkrétnych prípadov. Celkovo ich colníci riešili vyše 16-tisíc.
Analýza potvrdila, že colné úrady narábajú s majetkom štátu neflexibilne. Pravidelne nedodržiavajú zákonom stanovené lehoty pri zaistení a zhabaní vecí. Samotný proces likvidácie alebo predaja tovaru trvá neúmerne dlho.
Štát musí stopnúť plytvanie a zmeniť deravé zákony
Slovenské inštitúcie svojím váhavým prístupom znehodnocujú zaistené veci. Dochádza k systematickému plytvaniu peniazmi daňových poplatníkov. Situáciu ostro kritizuje podpredsedníčka kontrolného úradu Henrieta Crkoňová.
„Nedostatočne rázne konanie štátu v konečnom dôsledku vedie k znehodnocovaniu majetku a aj plytvaniu verejnými zdrojmi. Okrem nevyhnutných legislatívnych zmien je potrebné zaviesť moderné informačné systémy, aby sa zvýšila transparentnosť a kontrola nad zaisteným a prepadnutým majetkom,“ uviedla podpredsedníčka NKÚ.
Podľa Crkoňovej by procesy výrazne urýchlilo, keby sudcovia nariadili likvidáciu prepadnutého či zhabaného majetku priamo vo svojom rozsudku.
Chystané legislatívne úpravy by mali zjednodušiť a zjednotiť pravidlá správy.
Je potrebné presne určiť, ktorá inštitúcia nesie zodpovednosť za konkrétny majetok. Správcovia musia čeliť vyššej osobnej zodpovednosti a štát im musí skrátiť a spresniť lehoty na konanie.
