Americký prezident Donald Trump vyžaduje od európskych partnerov nekompromisné plnenie finančných záväzkov. Práve jemu chcú lídri dokázať, že obranu kontinentu berú mimoriadne vážne.
Celá situácia sa rozuzľovala v tureckom meste Ankara, informuje agentúra TASR.
Práve táto metropola sa stala dejiskom samitu Severoatlantickej aliancie. Oficiálny program trval dva dni. Vrcholní predstavitelia členských krajín zaplnili pripravené rokovacie sály počas celého utorka a stredy.
Do Turecka pricestovali početné delegácie z tridsiatich dvoch štátov. Na čele jednotlivých výprav stáli prezidenti alebo predsedovia vlád. Všetci zhromaždení politici mali pred sebou rovnakú úlohu.
Lídri rátajú percentá pre Biely dom
Európski štátnici čelia dlhodobému tlaku na zvyšovanie národných rozpočtov pre armádu. V Ankare sa preto snažili demonštrovať, že poctivo plnia sľuby z minulosti. Konkrétne išlo o závery z predchádzajúceho samitu, ktorý minulý rok hostil holandský Haag.
Vtedajšia dohoda stanovila ambiciózne ciele pre obranu. Do roku 2035 musia krajiny investovať do armádnych zložiek obrovské finančné balíky. Ročné výdavky jednotlivých štátov majú dosiahnuť minimálne päť percent hrubého domáceho produktu.
Účastníci stretnutia popri rozpočtoch intenzívne riešili situáciu za priamymi hranicami paktu. Na programe dňa bola opätovná deklarácia podpory pre brániacu sa Ukrajinu. Aliancia plánuje schváliť nové záväzky a doručiť ďalšiu pomoc.
Donald Trump tesne pred začiatkom samitu zverejnil na svojej sieti Truth Social porovnanie rozpočtu USA s príspevkami európskych spojencov a označil celú situáciu za neprijateľnú, píše The Guardian.
Americký minister obrany Pete Hegseth nariadil preverenie amerických síl v Európe a pohrozil znížením stavu vojsk v krajinách s nízkymi výdavkami. Spojenci preto v Ankare schválili balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 70 miliárd eur na rok 2026, ktorý bude financovaný najmä prostredníctvom európskeho úverového programu.
Smer vyslal do Turecka dvoch ministrov
Slovenská republika má na tomto veľkom diplomatickom fóre zastúpenie na najvyššej úrovni. Hlavou našej národnej delegácie je prezident Peter Pellegrini. Ten reprezentuje štát na všetkých hlavných zasadnutiach.
Do lietadla smerujúceho do Turecka však nenastúpil sám. Sprievod mu robia známe tváre domácej politickej scény. V slovenskom tíme sa nachádzajú dvaja dôležití ministri vládneho kabinetu.
Zahraničnú politiku priamo na mieste koordinuje šéf diplomacie Juraj Blanár. Otázky vojenskej stratégie a obrany má zasa na starosti minister obrany Robert Kaliňák. Obaja títo nominanti zastupujú vládnu stranu Smer.
Slovenský premiér Robert Fico ešte pred odletom delegácie rázne odmietol účasť na spoločných nákupoch zbraní pre Kyjev, píše ta3.com. Minister Blanár v Ankare potvrdil, že Slovensko poskytne výhradne humanitárnu pomoc a nesmrtiace technológie, akými sú odmínovacie komplety Božena.
Robert Kaliňák ubezpečil partnerov, že slovenský plán na posilnenie výdavkov je stabilný a zahŕňa projekty s dvojakým civilným aj vojenským využitím. Prezident Pellegrini predstavil spojencom projekt Národných obranných síl, ktorý vyvolal vážny záujem u zástupcov Portugalska a Slovinska.
Slovenská strana taktiež deklarovala ochotu prispieť k postupnému a organizovanému presunu zodpovednosti z USA na európske štáty.
Pellegrini si sadol za stôl s Babišom
Slovenský prezident využil pobyt v Turecku aj na dôležité rozhovory mimo hlavného programu. V stredu sa uskutočnilo samostatné bilaterálne rokovanie. Pellegrini sa stretol s českým premiérom.
Oproti slovenskej hlave štátu sedel Andrej Babiš. Obaja politici sa počas spoločného dialógu venovali témam, ktoré úzko spájajú Prahu a Bratislavu. Výsledkom schôdzky je posun vo vzájomných vzťahoch susedných krajín.
Štátnici pozitívne zhodnotili aktuálny krok na vládnej úrovni. Ocenili a oficiálne schválili obnovenie spoločných zasadnutí vlád oboch našich štátov. Tieto tradičné spoločné stretnutia celých kabinetov v predchádzajúcom období absentovali.
Východná hranica potrebuje nové posily
Rozhovor medzi Pellegrinim a Babišom sa netýkal výhradne iba bilaterálnej susedskej spolupráce. Politici prepojili debatu s témou celkovej bezpečnosti stredoeurópskeho regiónu. Obranné plány Aliancie zostávajú pre oboch partnerov veľkou primitou.
Slovenský prezident po skončení oficiálnej schôdzky podrobnejšie komentoval závery rozhovorov. Obaja lídri vnímajú geopolitické hrozby rovnako. Svoju pozornosť zameriavajú najmä na ochranu krajín, ktoré tvoria okrajovú líniu paktu.
„Zhodli sme sa, že ako spojenci máme spoločný záujem posilňovať východné krídlo NATO,“ uviedol prezident. Vyhlásenie potvrdzuje koordinovaný postup oboch štátov. Vojenská pripravenosť v regióne sa stáva spoločnou témou slovenskej aj českej strany.
