Nové reštriktívne opatrenia znamenajú, že utečenci z krajín ako Pakistan, Irán, Rusko, Turecko či Nigéria budú musieť absolvovať takzvané zrýchlené pohraničné konanie.
Po rokoch intenzívnych vyjednávaní, legislatívnych sporov a logistických príprav vstupuje tento piatok 12. júna do platnosti jedna z najvýznamnejších a najkomplexnejších reforiem azylového práva v histórii Nemecka aj celej Európskej únie.
Nový „Spoločný európsky azylový systém“ (CEAS) zásadne mení pravidlá hry, informuje DW. Jeho hlavným pilierom je zavedenie povinného predbežného skríningu žiadateľov o azyl priamo na vonkajších hraniciach EÚ.
Cieľom tohto kroku je radikálne urýchliť byrokratické procesy u migrantov, ktorí prichádzajú z krajín s nízkou mierou schvaľovania azylových žiadostí.
Skeptický voči reálnemu úspechu reformy
Nové reštriktívne opatrenia znamenajú, že utečenci z krajín ako Pakistan, Irán, Rusko, Turecko či Nigéria budú musieť absolvovať takzvané zrýchlené pohraničné konanie. To sa bude realizovať v prísne strážených a z veľkej časti uzavretých tranzitných táboroch vybudovaných na okraji Únie.
Podľa údajov európskeho štatistického úradu Eurostat je totiž úspešnosť žiadateľov z týchto štátov minimálna – štatistické uznanie práva na azyl alebo inej formy medzinárodnej ochrany tu nedosahuje ani 20%.
Renomovaný expert na migráciu a zakladateľ rešpektovaného think-tanku Európska stabilizačná iniciatíva (ESI) Gerald Knaus je však voči reálnemu úspechu reformy skeptický.
Upozorňuje, že deportácie neúspešných migrantov späť do ich domovských krajín budú v praxi naďalej narážať na obrovské diplomatické a logistické prekážky. Odmietnutí žiadatelia sa navyše podľa neho budú jednoducho nelegálne presúvať do iných členských štátov EÚ.
„V skutočnosti to tak fungovalo vždy – krajiny, do ktorých migranti vstúpili ako prví, mali podľa dublinských pravidiel zodpovednosť za spracovanie ich žiadostí. Lenže v praxi to absolútne zlyhávalo. Prečo by to zrazu malo pod hlavičkou CEAS fungovať teraz?,“ pýta sa kriticky Knaus.
Historický paradox
Zmenám na vonkajších hraniciach sa naopak vyhnú najpočetnejšie skupiny migrantov. Podľa Európskej komisie prichádzalo v roku 2025 najviac žiadateľov o azyl z Afganistanu a zo Sýrie.
Keďže miera uznávania azylu u občanov týchto dvoch vojnou sužovaných krajín vysoko prevyšuje stanovenú dvadsaťpercentnú hranicu, títo ľudia nebudú prechádzať zrýchleným pohraničným režimom. Čaká ich štandardné azylové konanie, ktorého ťarcha opäť spočinie na pleciach krajín prvého vstupu do EÚ.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
