Gerald Knaus zároveň poukazuje na zaujímavý historický paradox. Hoci Nemecko ani Rakúsko neležia na vonkajšej hranici schengenského priestoru, v priebehu posledných desiatich rokov schválili viac ako polovicu všetkých úspešných azylových žiadostí v celej EÚ.
Očakávajú dramatický pokles migrácie
Odborník sa domnieva, že tento trend sa tak skoro nezmení. Počet prichádzajúcich migrantov totiž podľa neho oveľa viac ovplyvňuje politický vývoj v ich domovských krajinách než samotná legislatíva v Bruseli.
„Ak pád Asadovho režimu prinesie definitívny koniec masového exodu Sýrčanov smerom do Európskej únie, potom aj počet žiadostí o azyl v Nemecku a Rakúsku dramaticky klesne. To však nemá absolútne nič spoločné s prácou ministra vnútra, s reformou CEAS ani s hraničnými kontrolami,“ vysvetlil Knaus pre DW.
Odvtedy, čo na konci roka 2024 došlo v Sýrii k vládnemu prevratu a zmene režimu, štatistiky skutočne potvrdzujú masívny pokles ľudí opúšťajúcich túto krajinu.
Povinná solidarita krajín
Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt má však na situáciu iný názor. Verí, že nové pravidlá CEAS uľahčia Nemecku vracanie nelegálnych migrantov do tých južných štátov EÚ, cez ktoré na európsku pôdu vstúpili. Aby sa zmiernil tlak na krajiny ako Taliansko či Grécko, reforma zavádza princíp „povinnej solidarity“ – ostatné členské štáty musia buď časť migrantov prevziať, alebo finančne a materiálne prispieť.
Ako presne bude táto solidarita fungovať v praxi, zostáva nateraz nejasné, keďže Poľsko a Maďarsko ju z princípu odmietajú. Nemecké ministerstvo vnútra navyše otvorene vyhlásilo, že Nemecko je momentálne samo natoľko preťažené, že tento rok v rámci solidarity neodoberie ani jedného žiadateľa o azyl.
Na uľahčenie návratov plánuje Berlín vybudovať sieť takzvaných „deportačných centier“ v každej spolkovej krajine. Aktuálne však nemecká byrokracia disponuje len dvoma takýmito funkčnými zariadeniami – v Hamburgu a v meste Eisenhüttenstadt.
Tvrdý oriešok
Dlhodobá dohoda medzi členskými štátmi EÚ a Európskym parlamentom počíta aj s možnosťou deportovať neúspešných žiadateľov do bezpečných tretích krajín mimo územia Európskej únie. Pre tento účel majú vzniknúť špeciálne externé záchytné centrá. Problémom je, že tieto strediská zatiaľ existujú iba na papieri.
Minister Dobrindt oznámil, že Nemecko chce do konca roka identifikovať partnerské krajiny, ktoré by boli ochotné takéto centrá na svojom území prevádzkovať. Na otázku novinárov ohľadom reálnej výstavby týchto uzlov však minister otvorene priznal: „To bude skutočne tvrdý oriešok, ktorý budeme musieť rozlúsknuť.“
Počet prvotných žiadostí o azyl v Európe aj v samotnom Nemecku za posledné dva roky viditeľne klesá. Dobrindt tento úspech pripisuje zavedeniu prísnych kontrol na nemeckých hraniciach, ku ktorým sa pridalo ďalších deväť európskych štátov. Európska komisia však Nemecko vyzvala, aby tieto vnútroštátne kontroly po spustení reformy CEAS postupne zrušilo.
Nemecký minister vnútra to pre DW rázne odmietol: „Jasne som deklaroval, že pokračovanie v hraničných kontrolách je nevyhnutné, aby sme nevyslali do sveta nesprávny signál. Úspešne sme obmedzili nelegálnu migráciu, ale musíme v tom vytrvať, aby sme sa opäť nedostali do situácie, že nás vlna migrantov kompletne prevalcuje.“
Zosúladenie si vyžiada enormné úsilie
Zavedenie reformy CEAS znamenalo obrovský nápor aj pre nemecký Spolkový úrad pre migráciu a utečencov (BAMF). Šéf špeciálnej projektovej skupiny úradu Volker Mäulen už vo februári upozorňoval, že zosúladenie komplikovanej európskej legislatívy s nemeckými databázami, pracovnými postupmi a preškolením tisícov zamestnancov si vyžiada enormné úsilie.
Európska komisia v Bruseli vo svojej najnovšej hodnotiacej správe navyše otvorene skritizovala fakt, že Nemecko zatiaľ v mnohých oblastiach nespĺňa prísne technické kritériá reformy CEAS. Podobne sú na tom však aj štáty v prvej línii vrátane Grécka a Talianska.
Nový eurokomisár pre migráciu Magnus Brunner sa snažil situáciu upokojiť a vyhlásil, že dnešný štart reformy netreba vnímať ako finálnu cieľovú pásku. „Sme na začiatku dlhej cesty. Je úplne jasné, že na samotnom začiatku nebude všetko fungovať stopercentne dokonale,“ uzavrel Brunner.
