Po usmrtení Shanicharových rodičov v roku 2012 pretiekla trpezlivosť aj miestnym úradom. Krízový štáb pod vedením okresného prednostu vtedy vydal oficiálny a bezprecedentný príkaz na jeho vystopovanie a zastrelenie.
Nasledoval masívny dvojtýždňový poľovnícky a vojenský záťah v nepriestupných džungliach Chitwanu. Vojaci a strážcovia parku na slona dvakrát strieľali a ťažko ho zranili.
Vedeli predvídať pohyb slona
Operácia stála štátnu pokladnicu viac ako 1,6 milióna nepálskych rupií (približne 11-tisíc eur). Keďže slon zmizol v hlbokých lesoch, úrady sa domnievali, že zraneniam podľahol. O štyri roky neskôr, v zime 2016, sa však Dhurbe ako zázrakom opäť vynoril v západnom sektore parku.
V roku 2019 začal slon expandovať do ďalších oblastí, čo prinútilo ochranárov k technologickému riešeniu. V máji 2020 mu nasadili už druhý satelitný sledovací obojok, keďže pôvodný z roku 2012 prestal vysielať. Tretí, modernizovaný obojok dostal v roku 2023.
„Tieto obojky posielajú presné GPS súradnice do našich počítačov v hodinovom intervale. Vďaka tomu vieme predvídať, kedy sa zviera blíži k obydliam, a vyslať hliadku vojakov a strážcov, aby ho zatlačila späť do lesa,“ vysvetľuje Abinash Thapa Magar, informačný dôstojník národného parku. Dodal, že satelitné dáta zo sobotňajšej noci skutočne lokalizovali Dhurbeho presne v mieste tragického útoku.
Obrovské trhliny v sledovacom zariadení
Miestne komunity však moderný monitorovací systém ostro kritizujú za obrovské trhliny. Lal Bahadur Dawadi, predseda spotrebiteľského výboru Ghailaghari, upozornil, že slon sa v okolí dedín potuloval bez povšimnutia takmer desať dní pred tragédiou.
„Pohyb tohto zvieraťa je cyklický, vracia sa sem každý rok v rovnakom čase. Správa parku musela vedieť, že sem mieri,“ hnevá sa Dawadi.
Podľa miestnych pamätníkov prichádza Dhurbe vždy počas jesennej a zimnej žatvy, kedy ho do dedín láka dozrievajúca ryža a kukurica. Pred dvoma rokmi dokonca vnikol do susednej dediny, prehodil si vrecia zo zozbieranou ryžou cez chrbát a pokojne odkráčal do džungle. Nikdy predtým však priamo v dedine Jagatpur nikoho nezabil.
Zobudili sa na strašné rany
Rodina Shanicharu Boteho žije vo veľmi skromných pomeroch. V malom domčeku s hrdzavou plechovou strechou a krehkými stenami z blata a bambusu sa tiesnilo celkovo deväť ľudí.
„V noci sme začuli obrovské rany, akoby niekto búral stenu. Keď som vybehol von, uvidel som v tme obrovskú siluetu slona,“ opisuje hrôzu Shanichara. Hlinené steny sa pod váhou zvieraťa okamžite zosypali. „Moja nevesta vybehla z izby a v náručí pevne zvierala môjho štvorročného vnuka. Slon ich však okamžite dostihol.“
Tragédia mohla mať ešte katastrofálnejšie následky, nebyť duchaprítomnosti Shanicharovej manželky Mangali. Tá v panike zapálila suchú slamu na terase, čím síce nechtiac podpálila časť vlastného domu, no plamene obrieho slona vyplašili a zachránili tak životy ostatných siedmich členov rodiny vrátane ďalších vnúčat.
Tragický incident vyvolal vlnu hnevu a masové protesty. Rozzúrení dedičia a obyvatelia zablokovali strategický most cez rieku Rapti, čím ochromili dopravu a vyjadrili ostrý protest proti podľa nich trestuhodnej nedbanlivosti zo strany štátu a vedenia národného parku.
Správa parku pod tlakom verejnosti prisľúbila, že Dhurbeho definitívne izoluje v hlbokej lesnej oblasti Sukhibhar a prejde na systém sledovania v reálnom čase, aby sa podobné nešťastie už nikdy nezopakovalo. Pre rodinu Boteovcov je však táto reakcia už len trpkou a neskorou útechou.
