Voliči v Arménsku v nedeľu 7. júna hlasujú v parlamentných voľbách, ktorých favoritom je súčasný premiér Nikol Pašinjan a jeho vládnuca strana Občianska zmluva.
AP vo svojej správe zároveň informovala, že arménski vyšetrovatelia medzičasom oznámili, že deň pred voľbami – v sobotu – vydali šesť zatykačov na členov opozičnej strany Silné Arménsko, ktorých obvinili z kupovania hlasov. Ústredná volebná komisia v sobotu potvrdila, že napriek tomuto incidentu sa táto strana môže zúčastniť na voľbách, aj keď člen opozičnej strany Republika žiadal vylúčenie Silného Arménska z volieb z dôvodu volebnej korupcie, píše TASR.
V nedeľných voľbách v Arménsku sa o priazeň voličov uchádzajú dva politické bloky a 17 strán. Na vstup do Národného zhromaždenia, ktorá má podľa arménskej ústavy najmenej 101 poslancov, musí strana prekročiť štvorpercentnú hranicu, zatiaľ čo volebné bloky musia získať osem až 10 percent hlasov – v závislosti od počtu strán, ktoré ich tvoria.
Prvé výsledky začne Ústredná volebná komisia zverejňovať v nedeľu neskoro večer. Podľa arménskych médií bude predbežné rozloženie síl jasnejšie počas noci po doručení výsledkov z najväčších miest krajiny. Na monitorovanie volieb do Národného zhromaždenia bolo v Arménsku akreditovaných 13 domácich a osem medzinárodných pozorovateľských misií, doplnila AP.
Pašinjan v nedeľu po odovzdaní svojho hlasu vyhlásil, že Arménsko bude pokračovať v posilňovaní svojej nezávislosti, štátnosti, demokracie a právneho štátu. „Európska únia je naším hlavným partnerom pri uskutočňovaní demokratických reforiem a budeme pokračovať touto cestou,“ povedal.
Rusi vyslali varovania
Zároveň však zdôraznil, že medzi Arménskom a Moskvou nepanuje napätie. „Naše vzťahy s Ruskom sú inštitucionálne a založené na vzájomnom rešpekte,“ citovala Pašinjana agentúra Armenpress. Ruské úrady však v posledných týždňoch zaviedli sériu obmedzení na export vybraných komodít z Arménska a vysokopostavení politickí predstavitelia vrátane prezidenta Vladimira Putina vysielali Jerevanu nepriamo formulované varovania a prirovnávali proeurópske snahy Arménsku k ceste, ktorou sa vydala Ukrajina.
Pašinjan opakovane a nielen počas predvolebnej kampane hovoril o potrebe vyváženej zahraničnej politiky, ktorá by Arménsku umožnila udržiavať dobré vzťahy so Spojenými štátmi, Európou a Ruskom, ako aj s regionálnymi mocnosťami, akými sú Turecko a Irán. Napriek tomu si získal výrazne väčšie sympatie na Západe než v Moskve. Podporilo ho viacero európskych lídrov, ako aj americký prezident Donald Trump.
Na rozdiel od strany Občianska zmluva väčšina arménskej opozície podporuje budovanie silnejších vzťahov s Moskvou. Strana Silné Arménsko chce rozvíjať obchodné väzby s Ruskom a obviňuje Pašinjana zo snahy vyvolať konflikt s Moskvou. Jej líder Samvel Karapetjan čelí súdu za údajné výzvy na zvrhnutie vlády, čo však on sám odmieta a celé vyšetrovanie označuje za politicky motivovaný proces. Predvolebnú kampaň koordinoval z domáceho väzenia za pomoci svojho synovca Nareka Karapetjana. Do volebnej miestnosti v nedeľu Samvela Karapetjana priviezli príslušníci bezpečnostných zložiek.
Medzi ďalších významných kandidátov patrí bývalý prezident Robert Kočarjan, ktorý vedie blok Arménska aliancia a obviňuje Pašinjana z „vážneho poškodenia“ vzťahov s Ruskom. Opozíciu zastupuje aj strana Prosperujúce Arménsko vedená proruským podnikateľom Gagikom Carukjanom.
Tieto strany Pašinjana ostro kritizujú aj za jeho snahu normalizovať vzťahy so susedným Azerbajdžanom. Arménsky premiér a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v auguste 2025 v Bielom dome za prítomnosti Trumpa parafovali dokument smerujúci k mierovej dohode.
Vplyv Ruska na Kaukaze slabne
Krátko pred voľbami v Arménsku významné západné médiá informovali o tom, že Rusko, ktoré je sústredené na vojnu proti Ukrajine, momentálne nedisponuje zdrojmi na rýchle posilnenie svojho vplyvu na južnom Kaukaze. Preto sa podľa článku v magazíne Forbes parlamentné voľby v Arménsku stali predmetom intenzívnych pokusov o politické ovplyvňovanie.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
