Slovensko stojí na prahu meteorologického extrému. Klimatológ Jozef Pecho z Regionálneho klimatologického inštitútu a GOSPACE LABS upozorňuje na príchod javu s názvom Hot Flash Drought.
V doslovnom preklade ide o bleskové sucho. Tento fenomén neprichádza nenápadne celé mesiace. Útočí náhle a s obrovskou intenzitou v priebehu niekoľkých dní. Tento zdrvujúci nástup potvrdzujú aj merania Slovenského hydrometeorologického ústavu, ktoré už na začiatku jari odhalili rapídny pokles pôdnej vlahy.
Zrážková diéta trápila krajinu od decembra predchádzajúceho roka, kým v najsuchších oblastiach chýbalo takmer 100 mm zrážok oproti dlhodobému normálu. Výsledkom je nečakaná rýchlosť vysychania, s akou sa slovenské nížiny prepadli do hlbokej vlahovej krízy.
Tento fenomén neprichádza nenápadne celé mesiace. Útočí náhle a s obrovskou intenzitou v priebehu niekoľkých dní. Píše o tom tnlive.sk.
Tento proces nespôsobuje len to, že na oblohe nevidno dažďové mraky. Problémom je kombinácia viacerých faktorov. Extrémne vysoké teploty vzduchu sa spájajú s nízkou vlhkosťou a intenzívnym slnečným svitom.
Ak sa k tomu pridá vietor, krajina sa mení na obrovský výparník. Vlhkosť sa z povrchu zeme stráca rýchlosťou, na ktorú príroda nestíha reagovať.
Pôda a teplo hrajú nebezpečnú hru
Pôda a vegetácia prichádzajú o vodu oveľa agresívnejšie než pri bežnom type sucha. Jozef Pecho vysvetľuje, že práve teplom poháňané sucho predstavuje najväčšiu hrozbu pre poľnohospodárov. Škody na úrode nastupujú bleskovo. Rastliny nemajú čas na adaptáciu. Keď sa krajina dostane do tohto stavu, zotavenie trvá podstatne dlhšie.
Mechanizmus funguje ako začarovaný kruh. „Suchá pôda sa zároveň prehrieva rýchlejšie, takže teplo a sucho sa navzájom posilňujú,“ hovorí odborník. Keď zem stratí vlhkosť, prestane sa ochladzovať odparovaním. Namiesto toho začne teplo pohlcovať a sálať ho späť do atmosféry. Tento efekt pasce ešte viac zvyšuje teplotu vzduchu v danej lokalite.
Jún nás vystaví horúcej skúške
Predpovede Európskeho centra pre strednodobé predpovede (ECMWF) neveštia nič dobré. Výhľady do začiatku júla hovoria o teplotne výrazne nadnormálnom období. Zároveň má pršať oveľa menej, než je dlhodobý priemer. Denné maximá sa majú pohybovať v rozmedzí 26 až 32 stupňov Celzia. Nie sú vylúčené ani vyššie hodnoty.
Na juhu Slovenska sme tieto extrémy pocítili už v uplynulých dňoch. Teploty okolo 32 stupňov vyhnali výpar vody v niektorých lokalitách na 106 percent normálu. Pôda vysychá pred očami. Klimatológ zdôrazňuje, že dlhšie trvajúce horúce a suché obdobie je pre vodné zdroje ničivejšie než jeden krátky teplotný rekord.
El Niño za to tentoraz nemôže
Mnohí hľadajú príčinu v globálnom fenoméne El Niño. Pecho však tento mýtus vyvracia. Hoci sa tento jav v druhej polovici roka pravdepodobne zintenzívni, na súčasné počasie v Európe nemá priamy vplyv. V našich končinách rozhodujú iné sily. Dôležité sú tlakové útvary nad Atlantikom a aktuálna vlhkosť pôdy v regióne.
Tieto lokálne faktory dokážu globálne vplyvy úplne prekryť. V Európe sa El Niño prejavuje premenlivo. Niekedy prinesie vlhko, inokedy sucho. Väčšinou ho pocítime skôr v zimných mesiacoch. Príčinu súčasných extrémov treba hľadať v nastavení atmosféry priamo nad naším kontinentom a v dlhodobých zmenách klímy.
Extrémy sa stávajú novou realitou
Teplé a suché letá sa u nás objavujú s narastajúcou frekvenciou. Odborníci v tom vidia jasný podpis prebiehajúcej klimatickej zmeny. Hoci nepretržité sucho až do jesene zatiaľ nikto zodpovedne nepredpovedá, riziko horúcich epizód zostáva počas celého leta vysoké.
