Rozsiahle ruské útoky, ktoré nedávno zasiahli aj západ Ukrajiny, vyvolali pozornosť analytikov najmä pre výber cieľov. Medzi zasiahnutými regiónmi sa totiž prvýkrát od začiatku vojny ocitla aj Zakarpatská oblasť, ktorá bola doteraz považovaná za relatívne bezpečnú. Podľa viacerých odborníkov nejde len o vojenský krok, ale aj o politický signál smerom k Budapešti.
Ako uviedol pre britský denník The Telegraph politológ Péter Krekó z budapeštianskeho think-tanku Political Capital, načasovanie útokov môže súvisieť so zmenami na maďarskej politickej scéne. Prvé rakety totiž dopadli na Zakarpatsko krátko po nástupe nového premiéra v Maďarsku. Podľa Krekóa si Moskva neželá, aby sa doterajší prístup Budapešti k vojne na Ukrajine menil.
Ruské ozbrojené sily spustili 13. mája jednu z najrozsiahlejších vzdušných operácií od začiatku konfliktu. Útok trval niekoľko hodín a pokračoval aj počas noci. Ukrajinská protivzdušná obrana zaznamenala stovky cieľov – desiatky rakiet a stovky bezpilotných lietadiel, ktoré smerovali na rôzne časti krajiny.
Zasiahnuté boli viaceré regióny vrátane západných oblastí, ktoré boli doteraz menej vystavené priamym úderom. Drony útočili okrem iného na Zakarpatskú, Ľvovskú či Ivano-Frankivskú oblasť. V Užhorode došlo k zásahu objektu strategického významu, ďalšie útoky hlásili aj z priemyselných lokalít v regióne. Podľa svedkov sa jeden z dronov dostal až do oblasti známeho horského strediska Bukovel.
Analytici upozorňujú, že Zakarpatsko bolo dlhodobo mimo cieľov ruských útokov aj z politických dôvodov. Podľa niektorých interpretácií existovala neformálna dohoda medzi Moskvou a Budapešťou, ktorá mala súvisieť s ochranou maďarskej menšiny žijúcej v tomto regióne. Najnovšie údery by tak mohli znamenať koniec tohto tichého status quo.
Na tento aspekt upozornil aj Mujtaba Rahman z Eurasia Group, podľa ktorého aktuálny vývoj naznačuje zmenu prístupu Ruska. Útoky podľa neho signalizujú, že doterajšie neoficiálne dohody už nemusia platiť.
Nestabilný partner
Krekó zároveň pripúšťa, že Moskva môže týmto krokom vysielať širší odkaz. Nielen Maďarsku, ale aj ďalším krajinám v regióne má naznačiť, že spoliehanie sa na priaznivé vzťahy s Kremľom nemusí priniesť stabilitu ani ochranu. „Ide o ukážku toho, že nové vedenie nemusí byť schopné garantovať bezpečnosť svojich záujmov mimo vlastného územia,“ naznačil analytik.
Zároveň varuje, že Maďarsko by sa mohlo čoraz viac stretávať s formami tlaku, ktoré už v minulosti zažívali iné štáty v regióne. Môže ísť napríklad o hybridné operácie, dezinformačné kampane či pokusy o politickú destabilizáciu.
Najnovšie útoky tak podľa expertov presahujú čisto vojenský rámec a zapadajú do širšej stratégie Ruska. Okrem snahy zasiahnuť infraštruktúru Ukrajiny môžu mať aj jasný geopolitický rozmer – ovplyvniť správanie susedných štátov a vyslať signál o tom, aké dôsledky môže mať odklon od doterajšej politiky voči Moskve.
