Rusko zvažuje presmerovanie nákladnej dopravy z Azovského mora po sérii ukrajinských dronových útokov na plavidlá. Oblasť je dôležitá najmä pre vývoz obilia, no Moskva tvrdí, že domáci trh ani exportné možnosti ohrozené nie sú.
Vojna na Ukrajine sa čoraz výraznejšie presúva aj na dopravné a exportné trasy Ruska. Po útokoch na rafinérie, sklady palív a prístavy sa pozornosť sústreďuje na Azovské more. Práve tam ukrajinské drony v posledných dňoch zasiahli desiatky ruských plavidiel a Moskva začala riešiť, či nebude musieť časť dopravy presmerovať inam.
Podľa agentúry Reuters Rusko pripravuje možnosť presmerovať vývoz obilia z Azovského mora po útokoch, ktoré narušili lodnú dopravu na trase dôležitej pre približne štvrtinu ruského exportu obilia.
Azovské more sa stalo problémom
Azovské more je pre Rusko dôležité najmä pre vývoz poľnohospodárskych komodít. Cez túto oblasť prúdi časť exportu z južných regiónov krajiny a napája sa na širšiu sieť lodnej dopravy cez Kerčský prieliv a kanály smerujúce k rieke Don.
Práve preto sú útoky na plavidlá v tejto oblasti citlivé. Ak sa lodná doprava spomalí alebo obmedzí, nejde iba o vojenský problém. Dotýka sa to aj vývozu pšenice, cien obilia a logistiky v čase, keď sa v južnom Rusku začína zber úrody.
Agentúra Reuters už informovala, že lodná doprava v Azovskom mori zostáva z bezpečnostných dôvodov obmedzená. Podľa jej zdrojov môžu lode plávať v Azovskom mori, no nemôžu vstupovať ani vystupovať cez Kerčský prieliv a Azovsko-donský kanál.
To je zásadné obmedzenie. Ak sa loď síce môže pohybovať vnútri mora, ale nevie bezpečne prejsť do ďalších dopravných trás, obchodný význam takejto plavby výrazne klesá.
Zasiahnuté mali byť desiatky plavidiel
Ukrajinská strana hovorí o intenzívnej dronovej kampani. Podľa TA3 ukrajinské drony v Azovskom mori v uplynulých dňoch zasiahli viac ako sto plavidiel, z toho jedenásť za posledný deň.
Veliteľ ukrajinských dronových vojsk Robert Brovdi, známy pod prezývkou Maďar, uviedol, že medzi zasiahnutými plavidlami boli tankery, lode na sypký náklad aj remorkér. Brovdi najskôr hovoril o 15 lodiach zasiahnutých počas noci, neskôr spresnil počet plavidiel v Azovskom mori na 11.
Presné čísla sa môžu líšiť podľa zdroja a podľa toho, či sa počítajú poškodené, zasiahnuté alebo ohrozené plavidlá. Isté však je, že rozsah útokov už presiahol bežný incident a začal ovplyvňovať ruskú logistiku.
Moskva tvrdí, že obilie ohrozené nie je
Ruské úrady sa snažia tlmiť obavy z dopadu na potraviny a export. Ruské ministerstvo poľnohospodárstva uviedlo, že útoky v oblasti neovplyvnia zásobovanie domáceho trhu potravinami ani exportné možnosti Ruska.
Moskva môže časť exportu presmerovať cez čiernomorské hlbokovodné terminály alebo cez prístavy v Baltskom mori. To však nemusí byť úplne jednoduché. Presun dopravy znamená nové náklady, iné trasy, tlak na železnice, sklady a prístavnú kapacitu.
Hoci sa v južnom Rusku začala nová žatva, nová úroda sa ešte naplno nedostala do prístavov. To dáva exportérom krátky čas na úpravu trás, no ak by obmedzenia trvali dlhšie, tlak na logistiku by rástol.
Prečo je to pre Rusko citlivé?
Azovské more nie je len vedľajšia vodná plocha. Po ruskej invázii a okupácii častí juhu Ukrajiny sa stalo priestorom, ktorý Moskva považuje za strategický. Je dôležité pre vojenskú logistiku, exportné trasy aj kontrolu nad pohybom v okolí Krymu a juhoruských regiónov.
Ak Ukrajina dokáže pravidelne zasahovať plavidlá v tejto oblasti, núti Rusko míňať viac kapacít na ochranu lodí, prístavov a dopravných uzlov. Zároveň ukazuje, že ani relatívne uzavreté more nie je pre Moskvu bezpečným zázemím.
Ukrajinská stratégia tým zapadá do širšieho obrazu. Kyjev sa v posledných mesiacoch snaží zasahovať ruskú energetickú a dopravnú infraštruktúru ďaleko od frontu. Cieľom nie je iba ničiť jednotlivé objekty, ale zvyšovať náklady vojny a narúšať fungovanie ruského hospodárstva.
Riziko pre globálny trh závisí od dĺžky obmedzení
Krátkodobé obmedzenia nemusia zásadne otriasť svetovým trhom s obilím. Rusko patrí medzi najväčších exportérov pšenice a má viacero trás, cez ktoré môže komodity vyvážať.
Problém by nastal, ak by sa obmedzenia predlžovali alebo ak by útoky zasiahli aj ďalšie prístavy a dopravné uzly. Reuters uvádza, že pšenica na burze Euronext po správach o obmedzeniach v Azovskom mori krátko zdražela až o 4 %.
To ukazuje, že trhy situáciu sledujú citlivo. Aj obmedzenie jednej trasy môže zvýšiť neistotu, najmä ak ide o krajinu, ktorá má veľký podiel na globálnom vývoze pšenice.
Moskva rieši nový typ tlaku
Rusko sa tak dostáva do situácie, v ktorej musí chrániť nielen front, ale aj vlastné obchodné tepny. Ukrajinské drony nezasahujú len vojenské ciele. Čoraz častejšie útočia na infraštruktúru, ktorá Rusku umožňuje viesť vojnu, financovať ju a udržiavať ekonomiku v chode.
Ak Moskva dopravu z Azovského mora presmeruje, bude to znamenať priznanie, že súčasná trasa je príliš riziková. Ak ju nepresmeruje, musí počítať s ďalšími útokmi a neistotou pre lode aj exportérov.
Azovské more sa tak stalo ďalším miestom, kde sa vojna nevedie iba o územie. Vedie sa aj o dopravu, obchod a schopnosť štátu udržať svoje logistické trasy pod kontrolou.
