Štát posilní postavenie odborov. Vláda sa k tomuto kroku zaviazala v svojom Programovom vyhlásení. Po posilnení inštitútu kolektívneho vyjednávania a zavedení kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa chce odborárom vytvoriť lepšie podmienky pri vyjednávaní pracovných podmienok pre zamestnancov.
Silnejšie postavenie a ochranu odborových funkcionárov by mala priniesť novela Zákonníka práce. Jej návrh vypracovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci s Odborovým zväzom KOVO. V týchto dňoch ho rezort dáva do medzirezortného pripomienkového konania. Navrhovaná zmena reaguje na problém, ktorý sa v našich podnikoch a firmách často vyskytuje.
“Viaceré firmy, predovšetkým zahraničné nadnárodné firmy pôsobiace na Slovensku prepustia odborárskeho predáka bez súhlasu odborovej organizácie, čo je v rozpore so zákonom,” opísal situáciu minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD).
Úlohou odborových predákov je vyjednať pre zamestnancov lepšie pracovné podmienky. To sa však niektorým zamestnávateľom nepáči a vytvárajú na odborárov nátlak. Podľa ministra práce je takýto stav neúnosný a odborári nemôžu byť vydieraní zo strany zamestnávateľa.
“… že keď s tým neprestanú, tak môžu byť prepustení,” doplnil šéf rezortu práce.
V súčasnosti, ak chce zamestnávateľ prepustiť odborového predáka, musí mať súhlas odborovej organizácie. Realita však ukazuje, že niektorí zamestnávatelia to porušujú. Novela Zákonníka práce má preto zabezpečiť, aby boli odboroví predáci viac chránení, mohli pracovať slobodne a bez strachu o svoju prácu.
“Na jednej strane chceme ochrániť poctivých odborárov pred nepoctivými zamestnávateľmi, ale na druhej strane chceme ochrániť poctivých zamestnávateľov pred odborármi, ktorí si založia odbory len fiktívne, umelo, aby uspokojili svoje vlastné záujmy,” vysvetlil E. Tomáš.
Odborárov a zamestnávateľov rozsúdi NIP
Po novom bude do celého procesu vstupovať Národný inšpektorát práce, ktorý bude dohliadať na jeho korektnosť.
“Zamestnávateľ, ktorý bude chcieť odborového predáka prepustiť, dostane možnosť obrátiť sa na Národný inšpektorát práce. Ak sa na tento Národný inšpektorát práce neobráti, tak skončenie pracovného pomeru je neplatné a pracovný pomer naďalej trvá,” skonštatoval minister práce.
V prípade, že sa zamestnávateľ obráti na Národný inšpektorát práce, žiadosť o prepustenie odborového predáka posúdi tripartitná komisia zložená so zástupcov zamestnávateľa, odborov a inšpektorátu práce. Komisia potom generálnemu riaditeľovi Národného inšpektorátu práce odporučí, či má alebo nemá s prepustením dotyčného súhlasiť. Definitívne rozhodnutie však bude na generálnom riaditeľovi NIP, ktorý sa môže, ale nemusí, s názorom komisie stotožniť.
Doteraz platí, že ak sa dotknutí zamestnanci obrátili na súd a ten rozhodol o ich nezákonnom prepustení, zamestnávateľ bol povinný im zaplatiť ušlú mzdu za maximálne 36 mesiacov.
Novela Zákonníka práce už s takýmto časovým obmedzením pri náhrade ušlej mzdy nepočíta. Zamestnávateľ bude musieť zamestnancovi vyplácať mzdu až do právoplatného rozhodnutia súdu.
Navrhovaná novela má okrem ochrany odborárov riešiť aj problém tzv. rozhodcov, ktorí vstupujú do kolektívneho vyjednávania vtedy, ak sa vyskytnú spory medzi zástupcami zamestnávateľov a zamestnancov. Po novom budú mať jasne stanovené pravidlá, aby ich rozhodnutia nemohol nikto spochybniť.
