Svetový systém kontroly jadrových zbraní sa podľa šéfa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) dostáva do čoraz väčšieho napätia. Generálny riaditeľ agentúry Rafael Grossi varuje, že rastúce geopolitické konflikty a narastajúca neistota môžu narušiť dlhodobo budovaný režim nešírenia jadrových zbraní a spustiť novú vlnu jadrového zbrojenia.
V rozhovore pre britský denník The Telegraph upozornil, že svet sa môže ocitnúť na prahu nebezpečného „domino efektu“, pri ktorom by sa viacero štátov rozhodlo vyvinúť vlastné jadrové zbrane. Podľa jeho odhadov by sa do takéhoto scenára mohlo zapojiť až dvadsať krajín.
Grossi hovorí o rastúcej „trhline v systéme“, čím naráža na oslabovanie dôvery v globálnu bezpečnostnú architektúru, ktorú desaťročia tvorí najmä Zmluva o nešírení jadrových zbraní. Táto dohoda bola základným pilierom snahy obmedziť šírenie jadrových zbraní, no podľa šéfa MAAE čelí čoraz väčším výzvam.
Za hlavný problém označuje meniace sa bezpečnostné prostredie. Vojna na Ukraine, napätie na Blízkom východe a zhoršujúce sa vzťahy medzi veľmocami podľa neho menia spôsob, akým štáty premýšľajú o vlastnej obrane. Krajiny, ktoré sa doteraz spoliehali na spojencov alebo medzinárodné garancie, začínajú otvorene diskutovať o vlastnom jadrovom odstrašení.
Takéto debaty sa čoraz častejšie vedú v Poľsku, Japonsku, Saudskej Arábii či Turecku. V prípade Saudskej Arábie ide najmä o reakciu na vývoj iránskeho jadrového programu. Rijád už viackrát naznačil, že ak Iran získa jadrovú zbraň, nebude chcieť zostať pozadu.
Napätie na východe
Napätie rastie aj v Ázii. V Japonsku, ktoré dlhodobo patrilo medzi najväčších odporcov jadrového zbrojenia, sa po sérii regionálnych bezpečnostných incidentov objavujú hlasy volajúce po silnejšej obrane. Podobná diskusia sa vedie aj v Južnej Kórei, kde rastie tlak na nezávislé bezpečnostné riešenia v reakcii na pokračujúci jadrový program severokórejského režimu, píšu The Times.
Grossi zároveň upozornil na nový fenomén, ktorý označuje ako „priateľská proliferácia“. Ide o scenár, keď by sa jadrové technológie alebo ochrana mohli rozširovať medzi spojeneckými štátmi, čo by ešte viac oslabilo súčasné pravidlá.
Podľa analytikov je tento trend dôsledkom oslabovania dôvery v tradičné bezpečnostné záruky, najmä zo strany USA. Viaceré štáty začínajú pochybovať, či by sa v prípade konfliktu mohli spoľahnúť na pomoc spojencov.
Dohoda s Iránom len za prísnej kontroly
Obavy MAAE prichádzajú v čase, keď agentúra zároveň rieši komplikovanú situáciu okolo Iránu. Grossi opakovane zdôraznil, že akákoľvek nová jadrová dohoda s Teheránom musí byť sprevádzaná dôkladným medzinárodným dohľadom. Bez kontroly a overovania by podľa neho išlo len o formálnu dohodu bez reálneho významu.
Podľa expertov by rozšírenie jadrového klubu znamenalo zásadnú zmenu globálnej bezpečnosti. Viac jadrových mocností by zvýšilo riziko regionálnych konfliktov, neúmyselných eskalácií aj jadrového vydierania.
Grossi preto vyzýva na obnovenie diplomatických rokovaní a posilnenie medzinárodných kontrolných mechanizmov. Varuje, že ak sa súčasné napätie nepodarí stabilizovať, svet môže vstúpiť do obdobia novej jadrovej éry – tentoraz však s oveľa väčším počtom hráčov a výrazne vyšším rizikom globálnej katastrofy.
