Rumunsko sa opäť ocitlo v centre politickej neistoty. Vláda premiéra Ilie Bolojana v utorok neustála hlasovanie o dôvere a po úspešnom vyslovení nedôvery končí. Rozhodnutie parlamentu znamená ďalšie prehĺbenie vnútropolitickej krízy v krajine, ktorá sa ešte stále spamätáva z turbulentného obdobia po anulovaných prezidentských voľbách.
Návrh na pád kabinetu podporilo 281 poslancov zo 464-členného zákonodarného zboru, pričom na schválenie bolo potrebných minimálne 233 hlasov. Premiér tak stratil podporu parlamentu po tom, ako sa proti nemu spojili bývalí koaliční partneri zo Strany sociálnej demokracie (PSD) s nacionalistickou opozíciou zo Zväzu pre zjednotenie Rumunov (AUR), píše agentúra Reuters.
Sociálni demokrati svoj krok obhajujú tým, že krajina podľa nich potrebuje nový spôsob riadenia a zásadnú zmenu politického kurzu. Kritici však varujú, že ich spolupráca s krajnou pravicou môže posilniť práve tie sily, ktoré v posledných mesiacoch výrazne rastú na popularite.
Podľa aktuálnych prieskumov sa AUR dostala na čelo preferencií a v prípade predčasných volieb by mohla získať približne tretinu hlasov, čím by predstihla aj tradične silnú PSD. Politickí analytici upozorňujú, že práve obava zo straty voličov v prospech nacionalistov bola jedným z dôvodov, prečo sociálni demokrati opustili proeurópsku vládnu koalíciu.
Obdobie nestability nekončí
Kabinet vznikol v polovici minulého roka ako pokus stabilizovať situáciu po tom, čo Rumunsko čelilo bezprecedentnej ústavnej kríze po zrušení prezidentských volieb pre podozrenia zo zahraničného zasahovania. Koalícia mala obnoviť dôveru verejnosti aj medzinárodných partnerov, no vnútorné spory ju napokon rozložili.
Jedným z hlavných sporov boli úsporné opatrenia vlády. Bolojan presadzoval zvýšenie daní a rozpočtové škrty s cieľom znížiť deficit verejných financií, ktorý patrí medzi najvyššie v celej Európskej únii. Podľa agentúry Reuters je pokračovanie týchto reforiem kľúčové aj preto, že Rumunsko má do augusta splniť podmienky na čerpanie približne 10 miliárd eur z európskych fondov obnovy.
Napätie sa okamžite prenieslo aj na finančné trhy. Rumunská mena lei ešte pred hlasovaním oslabila voči euru na historické minimum a investori začali otvorene hovoriť o rizikách spojených s ďalším vývojom krajiny.
Podľa agentúry AP je scenár predčasných volieb stále málo pravdepodobný. Rumunsko totiž od pádu komunizmu nikdy neorganizovalo predčasné parlamentné voľby a ústava nastavuje komplikovaný mechanizmus ich vyhlásenia. Do centra diania sa teraz dostáva prezident Nicușor Dan, ktorý má poveriť politické strany rokovaniami o vytvorení novej väčšiny. Očakáva sa, že sa pokúsi obnoviť proeurópsku koalíciu, tentoraz však pod vedením iného premiéra alebo technokratického kabinetu.
Samotný Bolojan zatiaľ odmieta hovoriť o definitívnom odchode z politiky. Do vytvorenia novej vlády zostáva vo funkcii ako dočasný premiér, no jeho právomoci budú výrazne obmedzené. Rumunsko tak vstupuje do ďalšej fázy politického vyjednávania, ktoré môže výrazne ovplyvniť jeho smerovanie doma aj v rámci Európskej únie.
