Prvých 60 miliónov eur z dôchodkových úspor Slovákov má byť investovaných do fondu zameraného na nájomné bývanie v Bratislave a ďalších krajských mestách. Hoci ide zatiaľ o menej než 0,3 percenta celkového majetku druhého piliera, novinka otvára dôležitú otázku: majú peniaze určené na budúce dôchodky financovať domáce štátom podporované projekty? Odborníci upozorňujú na nižšiu likviditu, užšiu diverzifikáciu aj rastúcu nedôveru sporiteľov. Štát naopak získava možnosť financovať bývanie bez priameho zaťaženia rozpočtu.
Do výstavby a prevádzky štátom podporovaného nájomného bývania má smerovať spoločná investícia všetkých slovenských dôchodkových správcovských spoločností v objeme 60 miliónov eur.
Peniaze budú vložené do fondu, ktorý sa má zamerať na dokončené aj rozostavané bytové projekty v Bratislave a ďalších krajských mestách.
Celkový majetok sporiteľov v druhom dôchodkovom pilieri presahuje 21,5 miliardy eur. Prvá investícia do domáceho bývania preto predstavuje menej než 0,3 percenta všetkých spravovaných úspor.
Pre bežného sporiteľa tak zatiaľ nejde o zásadný presun majetku. Väčšina peňazí bude naďalej investovaná prostredníctvom štandardných nástrojov finančného trhu, najmä akcií a dlhopisov.
Dôležitý je však precedens. Dôchodkové úspory sa prvýkrát vo väčšom objeme zapájajú do financovania projektov, ktoré štát označuje za verejne prospešné.
Nové možnosti otvorila legislatívna zmena
Investovanie do domácich bytových, sociálnych a infraštruktúrnych projektov umožnila novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení z apríla 2025.
Právna úprava rozšírila okruh aktív, do ktorých môžu dôchodkové správcovské spoločnosti ukladať peniaze sporiteľov.
DSS však nemajú povinnosť investovať do nájomného bývania alebo iných slovenských projektov. Rozhodnutie zostáva na jednotlivých správcoch, ktorí musia posúdiť očakávaný výnos, riziko a vhodnosť investície pre konkrétny fond.
O tom, do ktorého fondu bude investícia zaradená, rozhodne každá správcovská spoločnosť samostatne.
Pravidlá stanovujú hranice, ktoré majú zabrániť tomu, aby sa dôchodkové fondy vo veľkom odklonili od svojho pôvodného investičného zamerania.
Indexové fondy musia držať najmenej 95 percent majetku v akciách. Na alternatívne aktíva, medzi ktoré môže patriť aj nájomné bývanie, preto zostáva najviac päť percent.
Rovnaký päťpercentný limit sa podľa odborníka na osobné financie a dôchodky spoločnosti Finax Jána Tonku vzťahuje aj na dlhopisové fondy.
„Do ktorého konkrétneho fondu správcovská spoločnosť túto investíciu zaradí, si určuje sama. Pravidlá sú ale jasné, indexové fondy musia mať aspoň 95 % majetku v akciách. Zvyšných 5 % môžu tvoriť alternatívne investície, vrátane spomínaného nájomného bývania. Rovnaký päťpercentný strop pritom platí aj pre dlhopisové fondy,“ vysvetlil Tonka pre Pravdu.
Byt nemožno predať tak jednoducho ako akciu
Najväčší rozdiel medzi bežnými burzovými investíciami a realitným projektom spočíva v likvidite.
Akcie alebo dlhopisy obchodované na finančných trhoch možno za štandardných podmienok predať pomerne rýchlo. Pri bytovej výstavbe, infraštruktúre alebo inom veľkom projekte sú peniaze spravidla viazané na dlhšie obdobie.
Fond preto nemusí vedieť investíciu okamžite speňažiť, ak by potreboval hotovosť alebo chcel zmeniť svoje portfólio.
Budúci výnos navyše závisí od viacerých domácich faktorov:
- cien nehnuteľností,
- nákladov na výstavbu,
- úrokových sadzieb,
- dopytu po nájomnom bývaní,
- obsadenosti bytov,
- regulácie nájomného,
- ekonomického vývoja na Slovensku,
- kvality riadenia konkrétneho projektu.
Sporitelia tak nepriamo preberajú časť rizika, ktoré by inak znášal investor alebo štát.
Väčšia orientácia na Slovensko oslabuje globálne rozloženie rizika
Jednou zo základných výhod indexových fondov je možnosť investovať do tisícok spoločností naprieč krajinami a odvetviami.
Takáto globálna diverzifikácia obmedzuje závislosť dôchodkových úspor od vývoja jednej ekonomiky.
Ak sa časť majetku presunie do slovenských projektov, úspory sa vo väčšej miere previažu s prostredím, v ktorom sporiteľ zároveň:
- žije,
- pracuje,
- poberá mzdu,
- platí dane,
- vlastní nehnuteľnosť,
- očakáva dôchodok z prvého piliera.
Ak by Slovensko zasiahla vážnejšia ekonomická kríza, negatívne dôsledky by sa tak mohli súčasne prejaviť na zamestnaní, verejných financiách, cenách nehnuteľností aj časti dôchodkových investícií.
Pri súčasnom objeme 60 miliónov eur je toto riziko malé. Významnejším by sa stalo v prípade, že by sa podiel domácich alternatívnych projektov v budúcnosti podstatne zvýšil.
Podľa Jána Tonku nebude hlavným víťazom nového systému sporiteľ, ale verejný sektor.
Štát dostal prístup k súkromnému kapitálu, pomocou ktorého môže financovať projekty, na ktoré by inak musel hľadať peniaze v rozpočte alebo si ich požičať.
Prostriedky v druhom pilieri síce neprechádzajú priamo do štátnej pokladnice, no môžu podporiť ciele verejnej politiky vrátane rozširovania nájomného bývania.
Pre štát to znamená ďalší zdroj financovania mimo tradičných rozpočtových výdavkov. Pre sporiteľa je však rozhodujúce, či investícia prinesie primeraný výnos vzhľadom na riziko.
Dôchodkový fond nemá byť nástrojom dotovania verejných projektov. Jeho hlavnou úlohou je zhodnocovať majetok ľudí tak, aby im zabezpečil čo najlepší príjem v starobe.
Sporitelia sa obávajú zásahov do svojho majetku
Druhý pilier dlhodobo sprevádza nedôvera spôsobená častými zmenami pravidiel.
Podľa prieskumu spoločnosti Finax sa až 68,8 percenta Slovákov obáva, že štát v budúcnosti siahne na ich súkromné dôchodkové úspory.
Majetok presahujúci 21,5 miliardy eur predstavuje značný finančný objem, ktorý môže byť pre vlády lákavý najmä v období vysokých deficitov, konsolidácie alebo rastúcich výdavkov na dôchodky.
Investovanie do štátom podporovaných projektov automaticky neznamená znárodnenie úspor ani ich odobratie sporiteľom. Posilňuje však diskusiu o tom, do akej miery môže politika ovplyvňovať smerovanie súkromného dôchodkového majetku.
Obavy sa netýkajú iba druhého piliera. Takmer 77 percent Slovákov je podľa prieskumu presvedčených, že budúci štátny dôchodok nebude postačovať na zachovanie ich súčasnej životnej úrovne.
Prvý pilier funguje priebežným spôsobom. Odvody dnešných pracujúcich sa neukladajú na ich osobné účty, ale používajú sa na vyplácanie aktuálnych dôchodkov. Systém preto závisí od pomeru medzi počtom pracujúcich a poberateľov penzií.
Starnutie populácie, nižšia pôrodnosť a rastúci počet dôchodcov môžu v budúcnosti vytvárať čoraz väčší tlak na verejné financie. Ak bude na jedného penzistu pripadať menej pracujúcich, štát bude musieť kombinovať vyššie odvody, nižší rast dôchodkov, neskorší odchod do penzie alebo ďalšie rozpočtové zdroje.
Druhý pilier funguje odlišne od štátneho systému
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
