Rusko podľa analýzy americkej televízie CNN naďalej hľadá možnosti, ako zvýšiť tlak na západné krajiny. Okrem pokračujúcej vojny na Ukrajine môže Moskva podľa expertov rozšíriť hybridné operácie či vyvolávať nové bezpečnostné napätie aj na území členských štátov NATO.
Počas summitu NATO v Ankare, ktorého hlavnou témou je posilnenie obrany a bezpečnosti členských krajín, zverejnila CNN analýzu venovanú možným ďalším krokom Kremľa. Podľa nej má Rusko napriek pokračujúcemu konfliktu na Ukrajine stále viacero možností, ako vyvíjať tlak na Európu a jej spojencov. Analytici zároveň upozorňujú, že Moskva sa môže pokúsiť presmerovať časť svojich aktivít aj mimo ukrajinského bojiska. Informuje o tom portál Topky.
Hybridné operácie môžu zasiahnuť aj štáty NATO
CNN upozorňuje, že jedným z možných scenárov je rozšírenie hybridných aktivít proti členským krajinám Severoatlantickej aliancie. Takéto operácie môžu zahŕňať sabotáže, kybernetické útoky či využívanie dronov.
„Poľsko malo byť Spojenými štátmi varované, že Moskva proti nemu môže podniknúť obmedzený útok, napríklad pomocou dronov alebo inej formy hybridnej vojny – spôsobom, ktorý by si ešte pred desiatimi rokmi málokto vedel predstaviť,“ uvádza CNN.
Podľa televízie nejde o izolované obavy, ale o súčasť širšieho hodnotenia bezpečnostnej situácie v Európe.
Analýza pripomína, že Estónsko v uplynulom roku zaznamenalo zvýšenú aktivitu ruských síl pri svojich hraniciach. V Dánsku zase úrady v minulosti dočasne uzatvorili letiská po výskyte neidentifikovaných dronov vo vzdušnom priestore.
CNN upozorňuje aj na ďalšie regióny, ktorým venujú bezpečnostní analytici zvýšenú pozornosť. Spomína ruskú osadu Barentsburg na nórskom súostroví Špicbergy či moldavské Podnestersko, kde Moskva podľa analýzy rozširuje udeľovanie ruského občianstva miestnym obyvateľom.
Tieto oblasti by podľa televízie mohli v prípade ďalšieho zhoršenia bezpečnostnej situácie získať ešte väčší strategický význam.
Konflikt s NATO by mohol poslúžiť aj domácej propagande
CNN zároveň poukazuje na možné politické dôsledky prípadnej eskalácie medzi Ruskom a NATO. Podľa analýzy by širší konflikt mohol Kremľu poslúžiť aj na posilnenie domácej podpory.
„Putin by napokon mohol tvrdiť, že vedie existenčný boj za postsovietsky priestor, namiesto toho, aby čelil kritike za to, že sa mu nedarí poraziť menšieho suseda,“ píše CNN.
Autori zároveň upozorňujú, že podobný vývoj by výrazne zvýšil bezpečnostné riziká nielen pre Európu, ale aj pre ďalšie časti sveta.
Na podobné riziká upozorňuje aj Medzinárodný inštitút pre strategické štúdie (IISS), ktorý identifikoval tri hlavné geografické smery, kde by Rusko mohlo v budúcnosti zvyšovať tlak na NATO.
Prvým je severný priestor zahŕňajúci hranicu s Fínskom, Baltské more a Arktídu. Podľa analytikov tu zohrávajú významnú úlohu ruská Severná flotila, raketové systémy dlhého dosahu aj podmorské operácie.
„Ruská Severná flotila, systémy s raketami dlhého dosahu, podmorská aktivita a blízkosť Arktídy robia zo severozápadného smeru predovšetkým námorno-vzdušno-pozemný problém. Jeho jadrom je však transatlantický most spájajúci severoamerické posily s Európou,“ uvádza IISS.
Stredná Európa a Pobaltie zostávajú kľúčové
Druhý strategický smer podľa IISS vedie od Estónska cez strednú Európu až po Maďarsko. Práve tento priestor označujú analytici za jednu z najdôležitejších oblastí pre pozemné a vzdušné operácie aliancie.
„NATO premieňa stredný smer na mnohonárodný priestor s jednotným velením,“ uvádza analýza.
Do tejto oblasti patrí aj Česko, ktoré je súčasťou obranného plánovania NATO. Tretím smerom je región od Rumunska po Turecko, ktorý má podľa expertov odlišné bezpečnostné charakteristiky než stredná Európa.
Na záver IISS konštatuje, že práve severovýchodné krídlo NATO bude podľa ich hodnotenia miestom, kde sa pripravenosť aliancie môže v budúcnosti preveriť najvýraznejšie.
Spoločné hodnoty a kritika zásahov zvonka
Ruský prezident vo svojom vystúpení zdôraznil aj význam prehlbovania vzťahov medzi Ruskom a ASEAN. Hovoril o potrebe budovať spravodlivejší medzinárodný poriadok založený na rovnosti štátov a nezasahovaní do vnútorných záležitostí. Píše web Daily Star.
„Dnes Rusko a štáty ASEAN spoločne nadväzujú na tieto skvelé tradície vzájomne prospešnej spolupráce a posilňujú ich, pričom sa zároveň usilujú o prehĺbenie nášho partnerstva. Dôležité je, že spoločne presadzujeme spravodlivý a rovnocenný svetový poriadok a dodržiavame zásady suverénnej rovnosti štátov a nezasahovania do ich vnútorných záležitostí. Rusko aj krajiny ASEAN zdieľajú spoločné morálne hodnoty, rešpektujú národnú identitu druhých a uznávajú bohatú kultúrnu a civilizačnú rozmanitosť nášho sveta. Každý z našich národov kráča svojou vlastnou cestou rozvoja a nesnaží sa vnucovať svoje názory ostatným – a to je bezpochyby naša spoločná sila,“ dodal prezident a následne skupinu pochválil, zaželal jej veľa úspechov a pripil na „zdravie vedúcich delegácií“.
