Len máloktorý športovec sa stal takou výraznou ikonou slovenského hokeja ako Jozef Golonka. Muž s prezývkou Žiletka nebol iba výnimočným útočníkom, ale aj symbolom odhodlania, tvrdosti a vzdoru. Jeho kariéra nebola len o góloch, medailách a potlesku fanúšikov. Za leskom športovej slávy sa skrýval príbeh človeka, ktorý opakovane balansoval medzi životom a smrťou, no zakaždým sa dokázal postaviť späť na nohy.
Dnes má legendárny hokejista 88 rokov, no energia a temperament mu stále nechýbajú. Keď rozpráva o svojej minulosti, nevynárajú sa len spomienky na vypredané štadióny či triumfy nad silnými súpermi. V jeho slovách cítiť aj bolesť, strach, tvrdosť doby a obrovskú vôľu prežiť. Jeho telo nesie stopy desaťročí strávených na ľade – stovky stehov, operované ramená či titánové súčiastky v kostiach sú dôkazom toho, že profesionálny šport v minulosti znamenal doslova boj o zdravie, píše Sport24.sk.
Nesprávna liečba
Jedna z najťažších kapitol jeho života sa začala začiatkom 60. rokov, keď bol na vrchole formy. Po tvrdom zákroku počas zápasu utrpel vážne zranenie rebier, ktoré sa spočiatku podcenilo. Nasledovalo nekonečné obdobie hospitalizácií, vysokých horúčok a nesprávnej diagnózy.
Lekári ho dlhé mesiace liečili na tuberkulózu, pričom skutočný problém bol omnoho vážnejší – prepichnuté pľúca a traumatický zápal pohrudnice. V období, keď medicína nebola na dnešnej úrovni, sa jeho stav dramaticky zhoršil. Schudol na 35 kilogramov a z kedysi silného športovca sa stal človek na pokraji vyčerpania.
Zlom prišiel až po zásahu odborníka, ktorý odhalil fatálnu chybu v liečbe. Nasledovala dlhá rekonvalescencia, kúpele v Piešťanoch a prísny zákaz hokeja. Pre Golonku však predstava definitívneho konca kariéry neexistovala. Napriek tomu, že jeho telo bolo zničené a lekári pochybovali o návrate do vrcholového športu, dokázal sa vrátiť späť na ľad. Neuveriteľné bolo aj to, že už krátko po zotavení reprezentoval Československo na olympiáde v Innsbrucku v roku 1964.
„Okamžite ma dali na inú koľaj. Rok som mal absolútny zákaz hokeja, štyri mesiace som strávil v Piešťanoch. Ale Slovan bol v kritickej situácii a ja som vedel, že sa musím vrátiť,“ hovorí Golonka.
Volali ho „Žiletka“
Mnohých fanúšikov prekvapí, že hokej nebol jeho jedinou športovou vášňou. V mladosti sa venoval aj tenisu a krasokorčuľovaniu, čo výrazne ovplyvnilo jeho pohyb na ľade. Práve elegantná technika korčuľovania a rýchlosť z neho robili hráča, ktorý dokázal súperov doslova privádzať do zúrivosti. Nebol robustným silákom, skôr pôsobil nenápadne a útlo, no na ľade mal obrovskú dravosť a odvahu. Aj preto si vyslúžil legendárnu prezývku Žiletka.
„Niekedy som súperovi zahral aj na husliach, keď som mu dal gól. To nemali radi a potom ma naháňali. Bol som útly, taký malý jaguár, ale nebál som sa nikoho,“ spomína.
Jeho kariéru definovali nielen športové úspechy, ale aj historické okamihy. Jedným z najvýznamnejších bol svetový šampionát v roku 1969, odohrávajúci sa krátko po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Zápasy proti Sovietskemu zväzu vtedy neboli iba športovým duelom. Pre ľudí predstavovali symbol odporu a národnej hrdosti. Golonka ako líder tímu patril medzi hlavné tváre mužstva, ktoré dokázalo Sovietov poraziť a zapísať sa do histórie. Po návrate domov ich vítali desaťtisíce ľudí a hokejisti sa stali symbolmi odvahy v období, keď spoločnosť prežívala frustráciu a beznádej.
Hoci dostával lákavé ponuky zo zahraničia, rozhodol sa zostať doma. Rodina, Slovan Bratislava a Slovensko boli pre neho dôležitejšie než emigrácia či život v cudzine. Aj tým si získal rešpekt fanúšikov, ktorí ho nevnímali len ako športovca, ale aj ako človeka s pevnými hodnotami.
Osudný zákrok
Tvrdosť hokeja ho však sprevádzala až do konca kariéry. Počas pôsobenia v Nemecku utrpel ďalšie mimoriadne vážne zranenie ramena. Podľa jeho spomienok dokonca existovala finančná odmena za to, aby ho súper vyradil z hry. Osudný zákrok prišiel tesne pred Vianocami. Kým väčšina ľudí trávila sviatky pri rodinnom stole, Golonka ležal na operačnom stole. Ani to ho však nezastavilo. O niekoľko týždňov sa opäť vrátil na ľad.
„Vypísali na mňa odmenu. Zozadu ma zložili deň pred Štedrým večerom. Na Štedrý večer som namiesto večere podstúpil operáciu ramena. To je nezabudnuteľná vec,“ hovorí.
Dnes je bývalý hokejista dôkazom toho, že sila človeka nespočíva len vo fyzickej kondícii, ale najmä v psychike. Napriek všetkým zraneniam, operáciám a zdravotným problémom zostáva aktívny, energický a plný života. Jeho príbeh nie je len športovou kronikou. Je to výpoveď o človeku, ktorý odmietol vzdať sa aj vo chvíľach, keď ostatní pochybovali, že ešte niekedy bude normálne žiť.
Práve preto zostáva Jozef Golonka dodnes jednou z najvýraznejších osobností slovenského športu. Nie kvôli medailám či sláve, ale preto, že počas celého života dokazoval, že aj po najťažších pádoch sa človek môže znova postaviť.
