Slovenskí poľnohospodári a spotrebitelia by mali zbystriť pozornosť. V tesnej blízkosti našich hraníc, v dolnorakúskom regióne Tullnerfeld, vedci narazili na hrozbu, ktorú doteraz poznali skôr z afrických štátov.
V kukurici pestovanej na domácej pôde identifikovali prítomnosť vysoko toxickej látky. Ide o aflatoxín B1, produkt tropických plesní, ktorý sa v tejto oblasti doteraz bežne nevyskytoval. Informuje o tom rakúsky portál krone.at.
Dlhodobé vedecké predikcie varujú, že do roku 2050 vzrastie riziko kontaminácie európskej kukurice týmito nebezpečnými látkami na strednú až vysokú úroveň takmer v polovici pestovateľských oblastí.
Výskumníci z viedenskej univerzity BOKU, ktorí pôsobia priamo v Tullne, neskrývali svoje prekvapenie. Objav prišiel úplne náhodne počas dlhodobého projektu zameraného na iné parametre plodín.
Pokusy prebiehali pod hlavičkou novozavedeného monitorovacieho programu BOKU TTox-Monitor, ktorý odštartoval v roku 2024 na výskumných poliach v Tullne nad Dunajom.
Keď laboratórne testy ukázali prítomnosť nebezpečného toxínu, vedci si mysleli, že ide o chybu. Merania museli viackrát zopakovať, aby potvrdili desivú realitu. Namerané hodnoty dokonca prekročili prísne limity stanovené Európskou úniou.
Zatiaľ nie je dôvod na masovú paniku, no odborníci hovoria o dôležitom varovnom signále. Aflatoxín B1 patrí medzi najsilnejšie známe prírodné jedy.
Produkujú ho plesne, ktorým sa mimoriadne darí v horúčave a suchu. Práve tieto podmienky sú v posledných rokoch vo východnej časti Rakúska a na juhozápade Slovenska čoraz bežnejšie.
Infekciu rastlín masívne podporuje aj škodca vijačka kukuričná, ktorej larvy vyžierajú v klasoch chodbičky. Cez tieto mechanické rany následne teplomilný hubový patogén Aspergillus flavus ľahko preniká priamo do poľnohospodárskych plodín.
Keď sa z Afriky stáva realita u susedov
Aflatoxín B1 nie je bežná pleseň, ktorú jednoducho odrežete. Je to tichý a neviditeľný nepriateľ s ničivými účinkami na ľudské zdravie. Odborníci pripomínajú, že už v malých dávkach môže táto látka vyvolať rakovinu pečene.
V mnohých častiach Afriky je tento problém dlhodobou a trpkou súčasťou každodenného života, no v strednej Európe sme ho doteraz považovali za raritný.
Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) klasifikuje aflatoxín B1 ako preukázaný humánny karcinogén zo Skupiny 1. Po vstrebaní do organizmu sa v pečeňových bunkách metabolizuje na reaktívny epoxid, ktorý napáda DNA a spôsobuje nebezpečné mutácie.
Chemik Dr. Stephan Freitag z univerzity BOKU vysvetľuje, že situácia je vážna. „Keď nám nahlásili nález, boli sme poriadne prekvapení. Sotva sme tomu mohli uveriť,“ priznal Freitag.
Zdôrazňuje, že tento toxín je v skutočnosti oveľa jedovatejší než postreky a pesticídy, ktoré sa bežne používajú na ochranu rastlín v rakúskom poľnohospodárstve.
Ak sa znečistené zrno skrmuje hospodárskymi zvieratami, hrozí prenos toxických metabolitov priamo do potravín živočíšneho pôvodu, píše Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA). Cez kontaminované krmivo prechádza aflatoxín B1 do organizmu dojníc a vylučuje sa do surového mlieka vo forme aflatoxínu M1.
Klimatická zmena so sebou prináša aj biologické riziká. Extrémne teplé a suché letá vytvárajú dokonalý inkubátor pre plesne rodu Aspergillus. Tie následne kontaminujú kukuricu priamo na poliach.
Monitoring polí musí okamžite pritvrdiť
Vedecká komunita teraz volá po systémových zmenách. Jednotlivé nálezy sa síce objavili už v minulosti, no chýbajú komplexné dáta o tom, ako hlboko je tento problém zakorenený.
Freitag upozorňuje, že odhadnúť konkrétne riziko pre celú krajinu je momentálne náročné. Bez rozsiahlych štúdií a pravidelného monitoringu polí je ťažké pohnúť sa ďalej.
Cieľom budúcich výskumov bude zistiť, ktoré regióny sú najviac ohrozené. Vedci chcú presne zmapovať, ako často sa tieto toxíny v domácich plodinách objavujú. Je to téma, ktorú nemožno ignorovať, pretože so stúpajúcimi teplotami budú podobné nálezy pribúdať. Spotrebitelia by však mali vedieť, že kontrolné mechanizmy v EÚ sú nastavené prísne.
Akútne nebezpečenstvo v regáloch obchodov momentálne nehrozí, no ide o tému, ktorú si zdravotnícke a poľnohospodárske orgány musia poriadne strážiť. Tropické riziká sa totiž stávajú súčasťou našej miernej klímy.
