Existujú dátumy, ktoré navždy rozdelia život na „pred“ a „po“. Pre bývalého slovenského hokejového reprezentanta Juraja Valacha je záver júna presne takým obdobím. Jeho dvojičky Amálka a Jerguško dnes oslavujú desiate narodeniny, no rovnaký deň mu už desať rokov pripomína aj tú najväčšiu životnú stratu – smrť manželky Simony, ktorá zomrela krátko po ich pôrode.
Juraj Valach sa pri smutnom výročí prihovoril fanúšikom prostredníctvom sociálnych sietí. Jeho slová boli úprimné, bolestivé a zároveň plné lásky k deťom aj spomienky na manželku.
Narodeniny detí sú pre neho stále mimoriadne ťažkým dňom
Hoci od tragédie uplynulo už desať rokov, bývalý slovenský reprezentant priznáva, že sa s ňou nikdy úplne nezmieril. Každoročné oslavy narodenín jeho detí sú preňho spojené s emóciami, ktoré sa len ťažko opisujú.
„Deti o pár dní budú oslavovať svoje 10. narodeniny. Častokrát počujem, že výnimočný deň a podobné veci. Je super, že deti sú v rámci možností tak, ako sú, že Amália chodí do školy a Jerguško sa statočne pasuje každý deň s diagnózou. Príde mi však divné aj po 10 rokoch oslavovať narodenie detí v deň, keď im odišla zo sveta mama. Tieto dni sú každý rok veľmi zvláštne. Verím, že ich mama zhora stráži a že ich bude aj naďalej strážiť tak ako doteraz. Ďakujem jej a Bohu za dve deti,“ napísal Valach.
Za niekoľkými vetami sa skrýva príbeh, ktorý pred desiatimi rokmi hlboko zasiahol nielen hokejové prostredie, ale aj celé Slovensko.
Tragédia, ktorá zmenila život celej rodiny
V júni 2016 bojovala Simona Valachová po komplikovanom pôrode o život. Lekári urobili všetko, čo bolo v ich silách, no 27. júna svoj boj prehrala. Juraj Valach tak zostal zo dňa na deň sám s dvoma predčasne narodenými deťmi, ktoré zároveň potrebovali nepretržitú zdravotnú starostlivosť.
Ani ich štart do života nebol jednoduchý. Amálka vážila pri narodení približne jeden kilogram, Jerguško len okolo 800 gramov. Chlapčeka museli počas prvého týždňa života trikrát oživovať a následkom nedostatku kyslíka utrpel vážne poškodenie mozgu. Rodina tak namiesto radosti z príchodu detí čelila obrovskému zápasu o ich život aj budúcnosť.
Oporou sa stala rodina aj obrovská vnútorná sila
Mnohých by podobná životná skúška zlomila. Juraj Valach však napriek všetkému pokračoval ďalej.
Obrovskou oporou sa mu stali rodičia. Jeho mama dokonca odišla zo zamestnania, aby sa mohla naplno venovať vnúčatám. Vďaka ich pomoci mohol pokračovať aj v profesionálnej hokejovej kariére, ktorá zabezpečovala celú rodinu.
Popri starostlivosti o Jerguška a Amálku sa navyše začal aktívne venovať pomoci ďalším rodinám. Pravidelne organizuje charitatívne dražby a zbierky nielen pre svojho syna, ale aj pre ďalšie deti so závažnými zdravotnými problémami.
Práve tým ukazuje, že aj z mimoriadne bolestivej osobnej skúsenosti môže vzniknúť snaha pomáhať tým, ktorí prežívajú podobne náročné životné situácie.
Desať rokov neskôr zostáva spomienka stále živá
Desať rokov je dlhý čas. Niektoré rany sa však nezahoja úplne nikdy.Juraj Valach dnes môže byť hrdý na svoje deti aj na to, čo spolu ako rodina dokázali zvládnuť.
Napriek tomu priznáva, že koniec júna zostáva obdobím, keď sa radosť z narodenín neoddeliteľne spája so spomienkou na človeka, ktorý pri nich chýba. Jeho slová pripomínajú, že aj za úspešnými športovcami sa často skrývajú životné príbehy plné bolesti, odvahy a každodenného boja, ktorý verejnosť nevidí.
Desať rokov po tragédii zostáva jedna vec rovnaká – láska otca k svojim deťom aj spomienka na ženu, ktorá pri ich narodení prišla o život. Niektoré príbehy totiž nikdy neprestanú dojímať.
