Vyčleniť masívny podzemný tunel Karpaty zo samotnej výstavby bratislavského obchvatu D4 bola podľa odborníkov vážna chyba.
Dopravný analytik Jozef Drahovský v relácii Štúdio TASR upozornil, že projektanti zopakovali rovnaký prešľap ako pri zdĺhavom dokončovaní prepojenia D1 a D4. Podzemný koridor mal totiž vznikať ruka v ruke s novou obchvatovou diaľnicou.
Celý projekt vonkajšieho mestského okruhu bol pôvodne navrhnutý veľkoryso. Mal obkrúžiť hlavné mesto kompletnou trasou od rakúskych hraníc opäť až po rakúske hranice.
Archívy ukazujú, že prípravy tohto megaprojektu trvajú už dve desaťročia. Vtedajší plán v súťaži na D4/R7 počítal s efektívnou logistikou, kde sa všetok materiál vyťažený z útrob masívu mal okamžite použiť na budovanie diaľničných násypov. Tento zámer sa však nakoniec nezrealizoval.
Plánovaná trasa má spojiť severné segmenty D4 a definitívne uzatvoriť prstenec okolo metropoly. Podzemná razba má preťať horský masív medzi bratislavskou Račou a územím pri obci Marianka, ktorá administratívne patrí do okresu Malacky.
Drahovský považuje prerazenie horského masívu za nevyhnutný krok, hoci priznáva, že pôjde o finančne mimoriadne nákladnú stavbu.
Nová križovatka vyhnala z mesta tisíce kamiónov a áut
Odľahčenie mestských komunikácií sa po finálnom sprevádzkovaní kompletnej križovatky D1/D4 stalo okamžitou realitou. Z vnútorných mestských ťahov odišli tisíce automobilov za deň.
Šoféri cestujúci smerom do Bratislavy, ale aj opačne do satelitných miest ako Pezinok, Svätý Jur či Chorvátsky Grob, už nemusia prechádzať cez preťažené obytné štvrte Vajnory a Rača, informoval portál O peniazoch.
Nové prepojenie preformovalo najmä nákladnú tranzitnú dopravu na území hlavného mesta. Kamióny dostali striktný zákaz prejazdu cez Prístavný most. Výsledkom tohto opatrenia je presmerovanie viac ako dvoch tisícok diaľkových nákladných áut denne na obchvat D4/R7.
Vodiči osobných áut profitujú aj ekonomicky. Južná vetva obchvatu, ktorá vznikla vďaka dobudovaniu tohto uzla, je kompletne vyňatá zo spoplatnenia. Šoféri osobných vozidiel na tomto úseku nemusia vlastniť platnú diaľničnú známku.
Poplatky štát vyrubuje iba pre nákladné automobily. Niektoré úseky obchvatu vďaka tomu denne absorbujú až 40-tisíc vozidiel. Minister dopravy Jozef Ráž označil tento uzol za jeden z najväčších projektov, aké musel jeho rezort úspešne zvládnuť.
Štát zvažuje stavbu novej cesty ako poistku pred kolapsom D1
Rezort dopravy súbežne rieši ďalšiu strategickú dilemu pre západné Slovensko. Minister Jozef Ráž už v apríli otvoril debatu o tom, či je pre krajinu výhodnejšie rozširovať existujúcu diaľnicu D1, alebo vybudovať úplne novú, paralelnú rýchlostnú cestu R1. Tá by obchádzala Senec z južnej strany a vyúsťovala by priamo na bratislavský obchvat.
Dopravný expert Drahovský sa jednoznačne prikláňa k vybudovaniu samostatnej južnej trasy R1. Nová komunikácia by podľa neho vytvorila alternatívu, ktorá by udržala hlavné mesto prepojené so zvyškom krajiny aj v momentoch, keď na súčasnej D1 nastane kolaps alebo vážna nehoda.
Zároveň však dodáva, že konečné slovo bude politické, keďže štát eviduje investičný dlh na diaľniciach v ostatných slovenských regiónoch mimo Bratislavy.
Práce na samotnom tuneli Karpaty sa medzitým pomaly posúvajú vpred. Ministerstvo dopravy odštartovalo realizáciu prieskumných vrtov v apríli tohto roka.
Štát plánuje v najbližšom období vyhlásiť verejnú súťaž na dodanie projektovej dokumentácie pre vjazdy a výjazdy z budúceho tunela. Cieľom ministra Ráža je dostať prípravy do štádia, z ktorého už nebude možné projekt zastaviť.
Tunel Karpaty
O projekte Tunel Karpaty sa hovorí už takmer desať rokov. Ak sa zrealizuje, vznikne najdlhší cestný tunel na Slovensku a zároveň sa dokončí takzvaný nultý obchvat Bratislavy. Stavba s odhadovanými nákladmi približne 1,6 miliardy eur však patrí medzi najdrahšie dopravné investície v histórii krajiny.
Diaľnica D4 dnes prepája južnú časť Bratislavy od Jaroviec so Záhorím v okolí Stupavy. Napriek tomu zostáva celý obchvat hlavného mesta nedokončený. Chýba práve úsek cez masív Malých Karpát, ktorý má zabezpečiť Tunel Karpaty.
Po jeho vybudovaní vznikne priame diaľničné spojenie medzi severovýchodnou časťou Bratislavy, konkrétne Račou a Vajnormi, a Záhorskou Bystricou. Projekt zároveň prepojí diaľnicu D4 s diaľnicou D1, čím sa výrazne rozšíria možnosti tranzitnej dopravy.
Plánovaný úsek bude mať celkovú dĺžku približne 12,4 kilometra. Z toho až 11,8 kilometra povedie v podzemí, čo z neho urobí najdlhší tunel na Slovensku.
V porovnaní s tunelom Višňové bude viac ako dvojnásobne dlhší.
Projekt počíta s vedením tunela popod Malé Karpaty ako súčasť diaľnice D4.
Podľa pripravovaného riešenia:
- východný portál vznikne severovýchodne od bratislavskej Rače, severne od Vajnôr,
- západný portál bude situovaný severozápadne od Marianky smerom k Záhorskej Bystrici.
Takéto trasovanie má vytvoriť nové priame spojenie medzi Záhorím a severovýchodnou časťou hlavného mesta.
Motoristi by sa vyhli súčasným obchádzkam
Nové spojenie by malo výrazne zjednodušiť cestovanie medzi Bratislavou a Záhorím.
Vodiči dnes často využívajú trasy cez Lamač alebo cez Pezinskú Babu. Po dokončení tunela by tieto obchádzky už neboli potrebné, čo by podľa rezortu dopravy prinieslo úsporu času aj prevádzkových nákladov, informovala Pravda.
Keďže väčšina diaľnice D4 od Jaroviec po Raču je už dokončená, práve úsek cez Karpaty predstavuje poslednú chýbajúcu časť celého projektu.
Najväčšou témou zostáva financovanie stavby.
Predpokladané investičné náklady dosahujú približne 1,6 miliardy eur, čo z Tunela Karpaty robí jednu z najnákladnejších dopravných stavieb, aké Slovensko plánuje realizovať.
Práve vysoká cena vyvoláva diskusiu o tom, či ide o strategickú investíciu s dostatočným prínosom alebo o projekt, ktorý môže výrazne zaťažiť verejné financie, najmä v období pripravovanej konsolidácie štátneho rozpočtu.
V hre je aj samostatné mýto za prejazd
S financovaním súvisí aj ďalší návrh, ktorý môže ovplyvniť budúcich používateľov tunela.
Minister dopravy podľa HN pripustil možnosť zavedenia osobitného poplatku za prejazd Tunelom Karpaty. Ten by sa platil nad rámec klasickej diaľničnej známky, ktorej ročná cena dnes predstavuje 90 eur.
Ak by sa tento model zaviedol do praxe, išlo by o nový spôsob spoplatnenia diaľničnej infraštruktúry na Slovensku. Doteraz boli všetky cestné tunely zahrnuté v cene diaľničnej známky a vodiči za ich prejazd neplatili osobitný poplatok.
Diskusia o Tuneli Karpaty tak už dávno nie je iba technickou otázkou výstavby. Čoraz viac sa stáva témou ekonomickej efektívnosti, spôsobu financovania aj dlhodobých dopadov na štátny rozpočet a peňaženky motoristov.
