Modrá obloha ešte automaticky neznamená čistý vzduch. Európa síce v posledných rokoch investuje miliardy do ekologických opatrení, no najnovšie údaje ukazujú, že milióny ľudí stále dýchajú ovzdušie, ktoré môže vážne poškodzovať zdravie. A Slovensko v tomto rebríčku rozhodne nepatrí medzi premiantov.
Najnovšia správa Európskej environmentálnej agentúry odhalila, ktoré krajiny majú najväčší problém so znečisteným ovzduším. Hlavným strašiakom sú drobné prachové častice označované ako PM2,5. Hoci sú voľným okom prakticky neviditeľné, práve ony patria medzi najnebezpečnejšie formy znečistenia, píše portál Zdravie.
Tieto mikroskopické častice sú niekoľkonásobne menšie než ľudský vlas. Práve preto sa dokážu dostať hlboko do pľúc, preniknúť do krvného obehu a dlhodobo poškodzovať organizmus. Lekári ich spájajú s ochoreniami srdca, pľúc, vysokým rizikom astmy či dokonca predčasnými úmrtiami.
Za ich vznikom stojí najmä hustá doprava, priemysel, spaľovanie uhlia, dreva a fosílnych palív, ale aj lesné požiare. V mnohých mestách je problém najvýraznejší práve počas zimy, keď domácnosti intenzívne kúria a smog zostáva visieť nad mestami.
Európska únia síce stanovila limit pre PM2,5 na úrovni 25 mikrogramov na meter kubický, Svetová zdravotnícka organizácia je však oveľa prísnejšia. Podľa nej by bezpečná hodnota nemala prekročiť 5 mikrogramov. Realita je pritom alarmujúca. Viac než 90 percent Európanov žije v oblastiach, kde sa tieto odporúčania pravidelne prekračujú.
Najhoršie dopadlo Taliansko. Krajina, ktorú si väčšina ľudí spája so slnkom, dovolenkami a stredomorským životným štýlom, zaznamenala jedny z najvyšších koncentrácií škodlivých častíc v celej Európe. Mimoriadne zlé výsledky vykázali mestá Ceglie Messapica a Torchiarolo na juhu krajiny, kde hodnoty dosiahli až 117 a 113 mikrogramov na meter kubický. To je takmer päťnásobok európskeho limitu.
Vedci upozorňujú, že problém spôsobuje najmä vykurovanie domácností biomasou a drevom počas zimných mesiacov. Situáciu zhoršuje aj počasie, keď sa škodlivé látky držia nízko nad zemou a nedokážu sa prirodzene rozptýliť. Znepokojujúce sú aj údaje o úmrtnosti spojenej so znečisteným ovzduším. V Taliansku pripadá viac ako 100 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov, ktoré súvisia s dlhodobým vystavením jemným prachovým časticiam.
Oveľa lepšie výsledky majú krajiny ako Francúzsko, Nemecko či Španielsko.
Veľkým problémom zostáva Balkán a východná Európa. Medzi najohrozenejšie krajiny patria Albánsko, Bulharsko, Rumunsko, Grécko či Bosna a Hercegovina. Mimoriadne kritická situácia je napríklad v Sarajeve alebo v priemyselných oblastiach Severného Macedónska.
Alarmujúco dopadlo aj Slovensko. Podľa údajov odborníkov dosahuje odhadovaná úmrtnosť súvisiaca s dlhodobým vystavením PM2,5 hodnotu takmer 74 prípadov na 100-tisíc obyvateľov. Slovensko tak dopadlo horšie než viaceré západoeurópske krajiny a výrazne horšie ako susedné Rakúsko.
Zaujímavým prekvapením bolo aj Dánsko. Kodaň, ktorá býva označovaná za jedno z najekologickejších miest sveta, zaznamenala na jednej monitorovacej stanici hodnotu až 95 mikrogramov. Takéto čísla odborníci očakávajú skôr v priemyselných oblastiach než v modernej škandinávskej metropole.
Najčistejší vzduch
Na opačnom konci rebríčka sa nachádzajú severské krajiny. Najčistejší vzduch majú podľa dát Island, Fínsko, Švédsko, Nórsko či Estónsko. Pomáha im nižšia hustota obyvateľstva, ekologickejšie zdroje energie aj prísnejšie pravidlá pre priemysel.
Odborníci zároveň upozorňujú, že PM2,5 nie je jediným problémom. Nebezpečný je aj prízemný ozón, ktorý vzniká reakciou slnečného žiarenia s výfukovými plynmi a priemyselnými emisiami. Jeho koncentrácia sa za posledné desaťročia výrazne zvýšila. Rizikový je aj benzo(a)pyrén, karcinogénna látka nachádzajúca sa v cigaretovom dyme či splodinách spaľovania.
Hoci veľké zmeny závisia najmä od štátov a ekologických opatrení, odborníci radia, že niečo pre svoje zdravie môže urobiť každý. Odporúčajú nevetranie počas rannej dopravnej špičky, používanie kvalitných čističiek vzduchu a obmedzenie pobytu vonku počas dní so silným smogom.
Pomôcť môžu aj aplikácie sledujúce kvalitu ovzdušia v reálnom čase. Vďaka nim si ľudia môžu jednoducho skontrolovať, aký vzduch práve dýchajú vo svojom okolí.
Najnovšie dáta tak ukazujú, že problém znečisteného ovzdušia už dávno nie je len témou priemyselných miest či vzdialených krajín. Týka sa každodenného života miliónov Európanov vrátane Slovákov – a následky môžu byť oveľa vážnejšie, než si väčšina ľudí uvedomuje.
