Na sociálnych médiách vyvolalo rozruch video influencera Filipa Jovanoviča alias Jovinečka, ktorý tvrdil, že po príprave kuracieho mäsa objavil na panvici larvy hmyzu. Prípad okamžite vyvolal otázky o bezpečnosti potravín a kvalite predávaného mäsa. Obchodný reťazec BILLA reagoval oficiálnym stanoviskom a oprel sa o dva nezávislé odborné posudky, ktoré má naša redakcia k dispozícii.
Podľa vyjadrenia spoločnosti je chladené marinované hydinové mäso dodávané do predajní výlučne v originálnom balení od dodávateľov a reťazec ho ďalej nespracováva ani neprebaľuje. Predaj prebieha v kontrolovaných chladiacich podmienkach, ktoré musia spĺňať prísne legislatívne požiadavky.
Kľúčovým argumentom reťazca sú stanoviská dvoch odborníkov na potravinovú bezpečnosť. Súdny znalec v oblasti potravinárstva Jozef Golian poukazuje na technologické a biologické súvislosti spracovania mäsa. Podľa neho je v prípade správneho chladenia a balenia prakticky nemožné, aby sa larvy v mäse vyvíjali a rozmnožovali v rozsahu, aký opisuje influencer.
Influencer zverejnil video, v ktorom tvrdí, že v kuracom mäse mal nájsť červy. Zdroj: INSTAGRAM / jovineckooo
Zdôrazňuje pritom viacero faktorov – nízku teplotu skladovania, ochrannú atmosféru v balení a následnú tepelnú úpravu. V takýchto podmienkach majú mikroorganizmy aj larvy minimálnu šancu prežiť, nieto ešte sa rozmnožiť. Podobný záver prezentuje aj profesor Slavomír Marcinčák z Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. Ten po zhliadnutí videa uviedol, že prítomnosť takého množstva lariev v riadne spracovanom a chladenom mäse je „nepravdepodobná až raritná“.
Chýbajúce senzorické zmeny
Dôležitým bodom odborných hodnotení je aj samotný priebeh udalosti, ako ho opisuje influencer. Podľa Marcinčáka by prítomnosť lariev v mäse v takom rozsahu nevyhnutne sprevádzali výrazné zmeny – najmä zápach a rozklad mäsa. Tie by si spotrebiteľ všimol už pri otvorení balenia, prípadne počas prípravy.
Influencer však tvrdil, že mäso pripravil a skonzumoval bez toho, aby si všimol akékoľvek zmeny chuti či vône. Aj tento rozpor vedie expertov k pochybnostiam o priebehu, ktorý prezentoval.
Zodpovednosť reťazca odborníci odmietajú
Oba posudky sa zhodujú v jednom zásadnom bode. Ak bolo mäso riadne spracované, veterinárne kontrolované, skladované pri teplote do 4 °C a predávané v neporušenom obale, obchodný reťazec nenesie za opísaný stav zodpovednosť.
Golian vo svojom závere konštatuje, že pri dodržaní technologických postupov a kontrolných mechanizmov je pravdepodobnosť takejto kontaminácie prakticky nulová a k situácii nemalo dôjsť vinou predajcu.
Prípad napriek odborným stanoviskám vyvolal širšiu diskusiu o dôvere spotrebiteľov v potravinový reťazec a o tom, ako rýchlo sa podobné incidenty šíria na sociálnych sieťach. Kým reťazec sa bráni a opiera o expertízy, verejnosť zostáva rozdelená medzi pochybnosti a obavy. Otázkou tak zostáva, čo presne sa v danom prípade odohralo a či išlo o ojedinelý incident mimo štandardného distribučného reťazca, alebo o nedorozumenie, ktoré sa v online priestore rýchlo zmenilo na kauzu.
