Trump opakovane tvrdí, že USA nesú neprimeranú časť nákladov na fungovanie NATO. Washington preto presadzuje, aby ostatné členské štáty výrazne zvýšili svoje obranné rozpočty. V opačnom prípade by podľa jeho vyjadrení mohlo dôjsť k zmenám v americkom prístupe k garanciám bezpečnosti.
Jednou z hlavných tém je nový cieľ výdavkov na obranu, ktorý sa má podľa návrhov pohybovať až na úrovni 5 percent HDP do roku 2035. Summit NATO v Ankare má túto otázku ďalej rozpracovať a posúdiť pripravenosť jednotlivých krajín. Informuje o tom portál Topky.
Nové ciele: 3,5 % na armádu a ďalšie 1,5 % na bezpečnosť
Diskutovaný model počíta s tým, že členské štáty by mali 3,5 percenta HDP smerovať na priamu obranu a ďalších 1,5 percenta na širšie bezpečnostné a infraštruktúrne opatrenia.
„Pred summitom v Ankare… očakávam, že krajiny predložia jasné, konkrétne a dôveryhodné plány na dosiahnutie tohto cieľa,“ povedal generálny tajomník NATO Mark Rutte v stredu 17. júna. Okrem toho poznamenal, že niektoré krajiny nesplnili cieľ aliancie v oblasti výdavkov ani na úrovni 2 percent HDP pred rokom 2025. Trump pritom ráta s tým, že všetci spojenci budú teraz súhlasiť a napĺňať jeho stanovený cieľ 5 percent.
Kým niektoré krajiny sa k vyšším výdavkom hlásia, iné upozorňujú na rozpočtové limity a politické prekážky. Rozdiely v prístupe sú viditeľné naprieč celou alianciou.
Veľká Británia hľadá priestor pre navýšenie
Londýn sa zaviazal k postupnému zvyšovaniu výdavkov, no aktuálne plány rátajú s nižšou úrovňou, než požaduje americká administratíva. Do roku 2027 sa má Británia dostať približne na 2,6 percenta HDP.
Premiér Keir Starmer sa usiluje presadiť zvýšenie na tri percentá, no rozpočtové možnosti zostávajú obmedzené. Situáciu komplikuje aj odchod ministra obrany Johna Healeyho po problémoch s financovaním obranného plánu.
Španielsko odmieta najvyššie ciele
Madrid patrí medzi krajiny, ktoré sa k 5-percentnému cieľu nehlásia. Španielsko deklaruje, že reálne dokáže smerovať približne 2,1 percenta HDP na obranu.
Tento rok krajina vyčlenila približne 34 miliárd eur a časť rozpočtu smerovala aj do kybernetickej bezpečnosti či civilnej ochrany, čo však vyvoláva diskusie o klasifikácii výdavkov v rámci NATO.
Taliansko balansuje medzi politikou a záväzkami
Rím sa snaží udržať dobré vzťahy s Washingtonom, zároveň však čelí tlaku na zvyšovanie obranných výdavkov. Taliansko plánuje dosiahnuť približne 2,8 percenta HDP.
Premiérka Giorgia Meloniová patrí medzi politicky bližších partnerov amerického prezidenta, no odborníci upozorňujú, že osobné vzťahy nemusia stačiť na zmiernenie tlaku na rozpočtové záväzky.
Česká republika a Maďarsko pod rozpočtovým tlakom
Praha v poslednom období zaznamenala skôr stagnáciu či pokles výdavkov na obranu a plánované ciele okolo 2 percent HDP sa môžu ukázať ako náročné na dosiahnutie. Časť verejných zdrojov smeruje aj do iných investícií, čo komplikuje obranné rozpočtovanie.
V Maďarsku sa po politických zmenách očakáva revízia výdavkov. Hoci predchádzajúca vláda dosiahla približne 2,06 percenta HDP, ďalší vývoj zostáva neistý pre napätú situáciu vo verejných financiách.
Slovinsko čelí kritike NATO
Aliancia upozornila aj na Slovinsko, kde sa reálne výdavky po prepočítaní niektorých položiek ukázali nižšie, než krajina pôvodne deklarovala.
„Toto číslo je výsledkom už predchádzajúcej vlády Roberta Goloba, ktorý sa istý čas nebránil myšlienke vyhlásenia referenda o členstve v NATO. Nová vláda Janeza Janšu ale súhlasí s vyššími výdavkami na obranu. Jeho cieľom je obnoviť dôveryhodnosť Slovinska v rámci EÚ aj NATO.“
