Už o niekoľko dní čaká Slovensko pravidelný prechod na letný čas, ktorý každoročne skracuje noc o jednu hodinu. Hoci ide len o malý posun na hodinách, organizmus ho často vníma oveľa intenzívnejšie.
Na Slovensko sa v roku 2026 mení čas v noci zo soboty 28. marca na nedeľu 29. marca. Presne o 2:00 sa hodiny posunú na 3:00, čím prídeme o jednu hodinu spánku. Letný čas bude platiť až do jesene, keď sa v noci z 24. na 25. októbra hodiny vrátia späť. Informuje o tom portál iMeteo.
Svetlejšie večery, náročnejšie rána
Jarný posun času prináša viac denného svetla vo večerných hodinách, čo mnohí vítajú. Po práci či škole tak zostáva viac priestoru na voľnočasové aktivity, šport alebo pobyt vonku. Na druhej strane, prvé dni po zmene bývajú náročnejšie najmä ráno. Tma pri vstávaní môže spôsobiť únavu a spomaliť štart do dňa, čo pocítia hlavne deti či ľudia so skorým režimom.
Prechod na letný čas sa netýka len jednej krajiny. V rámci Európska únia platia rovnaké pravidlá vo väčšine štátov, aby bola zabezpečená plynulosť dopravy, obchodu aj medzinárodných služieb.
Aj preto sa čas mení vždy v rovnakom termíne – poslednú marcovú nedeľu na letný čas a poslednú októbrovú nedeľu späť na štandardný.
Počas víkendu, keď dochádza k zmene, je dobré skontrolovať všetky zariadenia. Moderné smartfóny či počítače sa síce aktualizujú automaticky, no staršie spotrebiče ako rúry, mikrovlnky, budíky alebo autorádiá si čas často vyžadujú nastaviť manuálne.
Prečo sa čas vlastne mení?
Striedanie zimného a letného času vzniklo s cieľom efektívnejšie využívať denné svetlo počas dlhších dní. V Európe sa systém zjednotil v roku 1980, aby jednotlivé krajiny nepoužívali odlišné termíny.
Hoci sa v posledných rokoch diskutuje o jeho zrušení, konečné rozhodnutie zatiaľ nepadlo. Aj napriek podpore návrhu zo strany Európskeho parlamentu v roku 2019 sa členské štáty nedohodli, ktorý čas by mal zostať trvalý. Preto sa zmeny času naďalej uplatňujú.
Aj malý posun môže narušiť prirodzený biorytmus človeka. Takzvaný cirkadiánny rytmus riadi spánok, bdenie aj ďalšie telesné procesy a je citlivý na zmeny svetla či režimu. Po prechode na letný čas sa môže objaviť únava, podráždenosť, problémy so sústredením alebo zaspávaním. Niektorí ľudia pociťujú aj mierne bolesti hlavy.
Zmenu najvýraznejšie vnímajú deti, seniori a ľudia pracujúci na smeny. Adaptácia u nich býva pomalšia, najmä ak už predtým nemali pravidelný spánkový režim alebo trpeli nedostatkom oddychu.
Ako si prechod uľahčiť?
Odborníci odporúčajú pripraviť sa na zmenu už niekoľko dní vopred. Pomôcť môže postupné posúvanie času zaspávania o 15 až 20 minút skôr. Rovnako je vhodné upraviť aj čas večere či fyzických aktivít. Pravidelnosť totiž pomáha telu lepšie zvládnuť zmenu.
Dôležitú úlohu zohráva aj vystavenie sa svetlu. Ranné denné svetlo pomáha telu rýchlejšie sa nastaviť na nový režim – napríklad krátkou prechádzkou. Večer je naopak vhodné obmedziť silné osvetlenie a používanie obrazoviek, keďže modré svetlo môže oddialiť zaspávanie.
Aj keď únava láka k zdriemnutiu, dlhý popoludňajší spánok môže situáciu ešte zhoršiť. Lepšie je dodržiavať pravidelný režim – vstávať aj zaspávať v rovnakom čase.
Aj keď ide o každoročnú rutinu, vplyv na organizmus netreba podceňovať. Jednoduché kroky ako úprava spánku, dostatok ranného svetla a pravidelný režim dokážu výrazne zmierniť negatívne dôsledky.
Vďaka tomu sa dá prechod na letný čas zvládnuť bez väčších problémov a s minimálnou únavou.
