Závislosť od alkoholu často neprichádza zo dňa na deň. Môže sa rozvíjať nenápadne a človek si mnohé návyky začne vysvetľovať ako úplne bežnú súčasť života. Presne to bol aj prípad muža menom Stu, ktorý dnes po rokoch abstinencie otvorene hovorí o správaní, ktoré kedysi považoval za normálne. Spätne ich však označuje za jasné varovné signály alkoholizmu.
Stu dnes vedie internetový kanál, na ktorom otvorene rozpráva o svojej skúsenosti s alkoholizmom, živote po rozhodnutí prestať piť aj o tom, ako sa závislosť dokáže maskovať za zdanlivo nevinné návyky.
Ako priznáva, dlhé roky si neuvedomoval, že jeho správanie sa výrazne odlišuje od zdravého vzťahu k alkoholu. Mnohé situácie dokonca romantizoval alebo ich považoval za prejav spoločenskosti.
Až po ukončení pitia pochopil, že išlo o typické prejavy rozvíjajúcej sa závislosti.
1. Každá návšteva baru znamenala aj „tajný“ drink navyše
Jedným z prvých návykov bolo objednávanie alkoholu len pre seba popri spoločnej objednávke.
Keď prišiel rad naňho, aby kúpil kolo pre priateľov, vždy si pridal ešte jeden panák navyše.
„Objednal by som napríklad šesť pív a k tomu whiskey. Tá whiskey bola len moja. Bral som ju ako odmenu za to, že kupujem celé kolo,“ spomína.
Podobne postupoval aj pri ceste na toaletu. Keď prechádzal okolo baru, objednal si ďalší nápoj, vypil ho cestou späť a až potom sa vrátil k známym. Vtedy mal pocit, že si len udržiava dobrú náladu. Dnes to označuje za jasný dôkaz toho, že potreboval neustále dopĺňať alkohol.
2. Domov chodil zámerne dlhšou trasou
Po práci si často nevybral najkratšiu cestu domov. Naopak, úmyselne sa prechádzal mestom čo najdlhšie, aby mal viac času piť whiskey alebo vodku z malej fľaše, ktorú si cestou kúpil.
V tom období si dokonca nahováral, že je takzvaným flanérom – človekom, ktorý rád bezcieľne kráča ulicami a nasáva atmosféru mesta. Dnes priznáva, že realita bola oveľa jednoduchšia.
„Nemal som romantický vzťah k mestu. Len som chodil po uliciach a pil alkohol.“
3. Piť začínal ešte pred spoločenskou akciou
Ani večierky či stretnutia, kde bolo alkoholu dostatok, mu nestačili. Ak sa podujatie začínalo o ôsmej večer, vyrážal už okolo pol siedmej, aby sa stihol opiť ešte pred príchodom.
Tvrdí, že bez alkoholu nedokázal zvládať spoločenské situácie. „Potreboval som približne hodinu na to, aby som sa opil ešte predtým, ako som prišiel medzi ľudí.“
Výsledkom bolo, že na stretnutia pravidelne prichádzal neskoro a pod vplyvom alkoholu. Dnes upozorňuje, že takzvaný „pregaming“, ktorý mnohí považujú za zábavnú tradíciu, môže byť veľmi rizikovým návykom.
4. Očakával, že všetci budú piť rovnakým tempom
Keď jeho priatelia pili pomalšie, rozčuľovalo ho to. Bol presvedčený, že účelom pitia je opiť sa, preto nechápal, prečo ostatní popíjajú s mierou.
Ak sa mu zdalo, že skupina pije príliš pomaly, ponúkol sa, že všetkým kúpi ďalšie nápoje. „Snažil som sa zrýchliť tempo celej partie, aby moje vlastné pitie nepôsobilo výnimočne.“
Spätne priznáva, že spoločnosť bola len zámienkou. Skutočným cieľom bolo vypiť čo najviac alkoholu.
5. Každá príležitosť bola dôvodom na alkohol
S alkoholom si postupne spojil prakticky všetky udalosti. Spomína si napríklad na dovolenku v španielskom Magalufe, kam odcestoval ako šestnásťročný s kamarátmi.
Na celé dni si dnes spomína len minimálne. „Pamätám si letisko pri odlete a potom až návrat domov. Medzitým si nepamätám takmer nič.“
Nasledujúcich približne dvadsať rokov podľa vlastných slov prežíval podobne. Nezáležalo na tom, či išlo o futbalový zápas, voľný víkend, štátny sviatok alebo dovolenku. Každá udalosť bola preňho príležitosťou piť.
Ak bol predĺžený víkend, plánoval opíjanie v sobotu aj nedeľu s tým, že pondelok využije na zotavenie. Ako priznáva, často pil aj počas neho.
6. Prekážalo mu, keď mu niekto pripomenul jeho opitosť
Nepríjemne reagoval aj vtedy, keď mu priatelia pripomenuli niečo, čo povedal alebo urobil pod vplyvom alkoholu. Takéto rozhovory v ňom vyvolávali silný pocit nepohodlia. „Snažil som sa okamžite zmeniť tému.“
Dnes chápe, že mu neprekážala samotná poznámka, ale to, že odhaľovala jeho nezdravý vzťah k alkoholu.
7. Na alkohol pre ostatných míňal veľké sumy
Okolie ho považovalo za mimoriadne štedrého človeka. Často platil celé kolá nápojov pre priateľov. Ako však priznáva, nešlo o veľkorysosť.
Dúfal, že ak sa opijú všetci ostatní, nebude nápadné ani jeho vlastné nadmerné pitie.
8. Pri výbere nápoja rozhodovalo jediné
Pri alkohole ho nezaujímala chuť ani značka. Rozhodujúcim kritériom bolo, koľko alkoholu dostane za čo najnižšiu cenu. Sám hovorí, že premýšľal nad tým, ktorý nápoj ponúkne najviac gramov alkoholu za jedno euro.
Najčastejšie siahal po lacných fľašiach vodky predávaných pri pokladniach obchodov.
9. Bol hrdý na to, koľko vydrží vypiť
Jedným z najväčších omylov podľa neho bolo presvedčenie, že vysoká tolerancia voči alkoholu je dôvodom na obdiv. Sám si budoval obraz tvrdého chlapa s bradou, tetovaniami a whiskey v ruke, ktorý zvládne vypiť viac než ostatní. Niektoré večery dokonca začínal tým, že naraz vypil až pol litra vodky ako akýsi štart večera.
Dnes takéto správanie hodnotí veľmi kriticky. „Nalákala ma predstava, že hodnota chlapa závisí od toho, koľko alkoholu znesie. Bola to úplná hlúposť.“
10. Dokonca plánoval aj opicu
Najprekvapujúcejším priznaním bolo, že si kedysi užíval nielen samotné pitie, ale aj deň po ňom. V dvadsiatke podľa vlastných slov romantizoval opice. Počítal s tým, že nedeľu strávi v posteli pri televízii, zmrzline a oddychu, pričom deň obetovaný zotavovaniu mu vôbec neprekážal.
„Pripadalo mi úplne normálne tešiť sa na deň, ktorý celý stratím kvôli alkoholu.“
S pribúdajúcim vekom sa však opice stávali čoraz horšie a uvedomil si, že aj tento zvyk bol len ďalším spôsobom, ako ospravedlňovať nadmerné pitie.
Alkoholizmus sa môže skrývať za „bežnými“ zvykmi
Stu dnes upozorňuje, že väčšina jeho návykov bola spoločensky tolerovaná alebo dokonca považovaná za zábavnú.
Práve preto si dlhé roky neuvedomoval, že nejde o nevinné správanie, ale o postupne sa rozvíjajúcu závislosť.
Zdôrazňuje, že jednotlivé prejavy ešte nemusia automaticky znamenať alkoholizmus. Ak sa však opakujú pravidelne, ovplyvňujú každodenný život alebo sa človek bez alkoholu nedokáže uvoľniť či fungovať v spoločnosti, môžu byť signálom, že vzťah k alkoholu prestáva byť zdravý.
Dnes je abstinentom a svoju skúsenosť zverejňuje práve preto, aby ľudia dokázali podobné varovné príznaky rozpoznať skôr, než sa z nich stane závislosť.
