Africké centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC Africa) v piatok potvrdilo šírenie eboly v provincii Ituri na východe Konžskej demokratickej republiky (KDR). Zdravotníci evidujú 246 osôb podozrivých z nákazy a 65 ľudí, ktorí už na ebolu pravdepodobne zomreli. TASR o tom píše podľa agentúry AP.
K väčšine prípadov aj úmrtí došlo v okolí miest Mongwalu a Rwampara. „Medzi laboratórne potvrdenými prípadmi boli hlásené štyri úmrtia. Z mesta Bunia hlásili podozrenia na ochorenie, ktoré sa ešte musia potvrdiť,“ uviedlo centrum. Podľa predbežných zistení ide o kmeň vírusu, ktorý nepatrí k typu Zaire a v súčasnosti sa ho snažia podrobnejšie identifikovať.
„Africké centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb vyjadruje obavy z rizika ďalšieho šírenia vzhľadom na urbánny charakter miest Bunia a Rwampara, intenzívny pohyb obyvateľstva a mobilitu súvisiacu s baníctvom v Mongwalu,“ upozornilo centrum.
Ebola je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie s vysokou mierou úmrtnosti, ktoré sa v KDR pravidelne vyskytuje najmä v odľahlých regiónoch s obmedzeným prístupom k zdravotnej starostlivosti. Prenáša sa kontaktom s krvou, telesnými tekutinami alebo orgánmi infikovaných zvierat, najmä netopierov považovaných za prirodzených hostiteľov.
Medzi ľuďmi sa vírus šíri priamym kontaktom s krvou alebo telesnými tekutinami infikovanej osoby či mŕtveho, kontaminovanými predmetmi alebo telom osoby, ktorá ochorela na ebolu.
Provincia Ituri leží v odľahlej časti KDR, kde je cestná sieť veľmi slabo rozvinutá. Nachádza sa viac ako 1 000 kilometrov od hlavného mesta Kinshasa. Šírenie eboly naposledy v KDR hlásili pred piatimi mesiacmi. Prepuknutie nákazy si vtedy vyžiadalo životy 43 ľudí.
Najväčšie epidémie eboly
Epidémie vírusu ebola sa od svojho objavenia pravidelne vracajú a opakovane testujú pripravenosť zdravotníckych systémov najmä v Afrike. Ochorenie sa prvýkrát objavilo v roku 1976 súčasne v dnešnej Konžskej demokratickej republike a Sudáne. V oboch prípadoch išlo o rýchlo sa šíriacu nákazu s extrémne vysokou úmrtnosťou, pričom v Konžskej demokratickej republike dosahovala až takmer 90 percent. Prenos bol úzko spätý s nedostatočnými hygienickými podmienkami v zdravotníckych zariadeniach.
Významný zlom nastal v roku 1995, keď sa vírus rozšíril v meste Kikwit v Konžskej demokratickej republike. Epidémia si vyžiadala stovky obetí a upozornila na potrebu prísnejších opatrení v nemocniciach, kde sa nákaza šírila najrýchlejšie. Aj napriek lepšiemu monitoringu zostávala úmrtnosť veľmi vysoká, približne na úrovni 80 percent.
Na prelome tisícročí zasiahla ebola aj Ugandu, konkrétne región okolo mesta Gulu. Epidémia v rokoch 2000 až 2001 bola v tom čase najväčšou v histórii ochorenia. Nakazilo sa viac ako 400 ľudí, pričom úmrtnosť bola nižšia než pri predchádzajúcich epidémiách, no stále presahovala polovicu prípadov. Lepšia koordinácia medzinárodných organizácií už vtedy pomohla zmierniť dopady nákazy.
Všimol si ju celý svet
Najničivejšia kapitola prišla o viac než desaťročie neskôr. Epidémia v rokoch 2014 až 2016 zasiahla západnú Afriku, najmä Guineu, Libériu a Sierra Leone. Vírus sa vymkol spod kontroly, keďže zdravotnícke systémy týchto krajín nedokázali čeliť takému náporu. Infikovalo sa viac ako 28-tisíc ľudí a vyše 11-tisíc zomrelo. Kríza mala aj globálny rozmer a viedla k zásadným zmenám v prístupe k riadeniu epidémií.
[instagam]
Ďalšia veľká vlna prišla v rokoch 2018 až 2020 opäť v Kongu, tentoraz v regióne Severné Kivu. Situáciu komplikovali ozbrojené konflikty a nedôvera miestnych obyvateľov voči zdravotníkom. Napriek tomu sa už podarilo nasadiť očkovanie, ktoré zohralo dôležitú úlohu pri brzdení šírenia vírusu. Epidémia si vyžiadala tisíce obetí, no zároveň ukázala pokrok v medicíne.
Najnovšie ohniská, napríklad v Ugande v rokoch 2022 až 2023, potvrdzujú, že vírus nezmizol. Tentoraz išlo o sudánsky variant, proti ktorému nebola široko dostupná vakcína. Aj keď počet prípadov bol výrazne nižší než v minulosti, ochorenie zostáva nebezpečné a vyžaduje rýchlu reakciu.
Skúsenosti z posledných desaťročí ukazujú, že hoci sa podarilo zlepšiť diagnostiku, liečbu aj prevenciu, ebola naďalej predstavuje vážnu hrozbu. Kľúčovým problémom zostáva najmä slabá infraštruktúra zdravotníctva a nedôvera obyvateľstva v zasiahnutých regiónoch.
