Vojenský konflikt v Iráne, ktorý mal pôvodne podľa predstáv západných stratégov viesť k úplnému zrúteniu tamojšieho režimu a zničeniu jeho nukleárnych kapacít, priniesol nečakane opačné výsledky.
Miesto demokratickej transformácie sa krajina premenila na tvrdú vojenskú juntu vedenú Islamskými revolučnými gardami, s ktorou Biely dom v týchto hodinách narýchlo dojednáva podmienky prímeria, píše The New York Times.
Spojené štáty americké a Izrael spustili pred takmer štyrmi mesiacmi masívnu vojenskú operáciu s jednoznačným úmyslom vyvolať zmenu režimu v Teheráne.
Súčasná realita na Blízkom východe však ukazuje, že útočníci síce dosiahli transformáciu vládnucej garnitúry, no úplne iným spôsobom, než pôvodne plánovali.
Nová podoba štátu, odborníkmi nazývaná Islamská republika 3.0, odsunula náboženských vodcov na vedľajšiu koľaj a odovzdala absolútnu kontrolu nad správou spoločnosti, spoločenským životom aj zahraničnou politikou do rúk dôstojníkov z Islamských revolučných gárd.
Bývalý americký diplomat Aaron David Miller označil túto zmenu ako „prechod od božskej moci k tvrdej sile„. Vojenská skupina prejavuje oveľa väčšiu ochotu riskovať.
Riaditeľka programu pre Blízky východ v Chatham House Sanam Vakil potvrdzuje, že kormidlo prevzala mladšia a podstatne drzejšia generácia, píše CBS News.
Zmena v správaní štátu nastala hneď v prvý deň vojny, konkrétne dvadsiateho ôsmeho februára, kedy bol spáchaný atentát na vtedajšieho najvyššieho vodcu, ajatolláha Alího Chameneího.
Stará garnitúra sa roky snažila predchádzať priamemu spoločnému útoku Ameriky a Izraela, pričom dôsledne dbala na to, aby oficiálne zakázala výrobu jadrovej zbrane.
Nová, podstatne mladšia a drzejšia generácia veliteľov, ktorá sa chopila moci okamžite po Chameneího smrti, však už tieto obmedzenia nerešpektuje. Sú presvedčení, že dokážu odolať akémukoľvek ďalšiemu vojenskému tlaku bez toho, aby museli ustúpiť zo svojich pozícií.
Dokázali to v priebehu tohto týždňa, kedy prvýkrát odvážne zaútočili priamo na izraelské územie v reakcii na dlho trvajúce bombardovanie pozícií hnutia Hizballáh v Bejrúte.
Noví vojenskí vodcovia držia jadrový tromf
Bývalý izraelský spravodajský dôstojník Danny Citrinowicz, ktorý sa špecializuje na iránsku armádu, upozorňuje na zlyhanie pôvodnej stratégie západných síl. Tvrdí, že „vojna určená na zabránenie Iránu získať jadrové zbrane bude vojnou, ktorá ich dotlačí k prekročeniu Rubikonu„.
Teherán si v rámci pripravovaných dohôd plánuje udržať všetko vedecké know-how aj technickú infraštruktúru.
Navrhovaná dohoda síce počíta s tým, že Iránci dočasne pozastavia obohacovanie uránu a polovicu svojich zásob vysoko obohateného materiálu vyvezú za hranice, no ich pozícia štátu na jadrovom prahu zostane nedotknutá. To im dáva silnú kartu, ktorá zabráni Washingtonu v akomkoľvek ďalšom preventívnom útoku.
Vyjednávači z Blízkeho východu sa ukázali ako mimoriadne tvrdí partneri, ktorí sú pre ochranu svojich záujmov pripravení znášať obrovskú mieru ekonomickej bolesti.
V prebiehajúcich rozhovoroch žiadajú od administratívy Donalda Trumpa okamžité uvoľnenie zmrazených finančných aktív vo výške dvanásť miliárd dolárovnhneď po podpise memoranda.
Ďalších dvanásť miliárd dolárov požadujú vyplatiť neskôr, ako odmenu za postupné plnenie bodov dohody.
Predstavitelia junty navyše nekompromisne trvajú na tom, že si zachovajú plnú kontrolu nad balistickým programom a budú pokračovať v podpore svojich zástupných síl v regióne, vrátane hnutí Hamas, Hizballáh a húsíovcov v Jemene.
Súčasťou ich podmienok je aj zavedenie poplatkov pre zahraničné obchodné lode, ktoré využívajú strategický Hormuzský prieliv. Analytici z medzinárodných inštitúcií pripomínajú, že Teherán ponúkal Trumpovým emisárom v Ženeve pred vypuknutím vojny podstatne výhodnejšie podmienky, než aké je ochotný akceptovať dnes, čo potvrdzuje ich rastúce sebavedomie.
Prezident Trump oznámil nedeľný podpis memoranda
Diplomatické tímy oboch strán intenzívne pracovali počas celého týždňa, aby našli spoločnú reč a ukončili horúcu fázu konfliktu. V piatok večer predstavitelia oboch vlád potvrdili, že finálne znenie predbežného memoranda o porozumení je takmer hotové.
Donald Trump následne v sobotu vyhlásil, že k oficiálnemu podpisu dokumentu dôjde už počas nedele. Iránske ministerstvo zahraničných vecí však toto nadšenie okamžite pribrzdilo a verejnosť varovalo, že časový harmonogram môže byť v realite podstatne pomalší. Všetky zložité jadrové témy sa totiž majú odložiť na šesťdesiatdňové vyjednávacie obdobie, ktorého úspech nikto vopred negarantuje.
Iránsky režim súhlasí s rozhovormi najmä kvôli katastrofálnemu stavu domácej ekonomiky, ktorú drví americká námorná blokáda. Krajina nutne potrebuje začať predávať milióny barelov ropy, ktoré momentálne pumpuje iba do obrovských skladov, inak riskuje masové sociálne nepokoje hneď po skončení vojny.
Súčasne však vedia, že Biely dom sa ponáhľa oveľa viac. Stav permanentného bezvládia, kedy nepanuje vojna ani mier, Iráncom vyhovuje, pretože stupňuje tlak na Trumpa, aby rýchlo sfunkčnil prieliv a stabilizoval svetové trhy s energiami, hliníkom a hnojivami.
Odborníčka Suzanne Maloney z Brookings Institution dodáva, že stav „žiadna vojna, žiadny mier je pre Irán pohodlný„. Nová iránska junta môže prehnať svoju hru a urobiť fatálnu chybu, aká sa im stala už v minulosti.
