Kým Bratislava a jej okolie rastú, viaceré slovenské mestá za posledné desaťročia výrazne stratili. Najväčší pokles prekročil 34 % a týka sa najmä menších a stredne veľkých miest mimo najväčších ekonomických centier.
Slovensko sa demograficky mení. Nie všade rovnako a nie všade rovnako rýchlo. Kým hlavné mesto a jeho okolie ďalej priťahujú nových obyvateľov, viaceré mestá na východe, juhu či v menších regiónoch postupne strácajú ľudí.
Nejde pritom iba o štatistiku. Menej obyvateľov znamená slabší dopyt po službách, menej detí v školách, staršiu populáciu, tlak na rozpočty samospráv a často aj menej pracovných príležitostí. V mestách, ktoré sa vyľudňujú rýchlo, je tento vývoj viditeľný aj v bežnom živote.
Podľa portálu TNLive.sk, ktorý vychádzal z údajov Štatistického úradu SR, patrí medzi mestá s najväčším poklesom počtu obyvateľov v rokoch 1996 až 2024 Čierna nad Tisou. Tá mala prísť o 34,2 % populácie.
Nasledujú Vysoké Tatry s poklesom o 34,06 %, Štúrovo s poklesom o 30,85 %, Kremnica s poklesom o 29,57 % a Veľký Krtíš, ktorý stratil 27,74 % obyvateľov.
Najviac strácajú menšie a stredne veľké mestá
Rebríček ukazuje, že vyľudňovanie sa netýka iba jednej časti Slovenska. Výrazné straty zaznamenali mestá v rôznych regiónoch. Spomínajú sa aj Svidník, Zlaté Moravce, Bánovce nad Bebravou, Stará Turá či Revúca.
Spoločným znakom mnohých z nich je slabšia ekonomická základňa, horšia dostupnosť pracovných miest a odchod mladých ľudí do väčších miest. Časť obyvateľov odchádza za prácou, časť za štúdiom a mnohí sa už späť nevrátia.
Štatistický úrad SR zároveň upozorňuje, že Slovensko ako celok už niekoľko rokov obyvateľov stráca. V roku 2025 klesol počet obyvateľov Slovenska piaty rok po sebe a na konci roka malo Slovensko 5 409 407 obyvateľov. Úbytok bol medziročne vyšší ako 10 000 ľudí.
Dôležité je aj to, že pokles už nie je len výsledkom sťahovania. Slovensko zaznamenáva prirodzený úbytok, teda viac úmrtí ako narodených detí. Štatistický úrad pripomína, že prirodzený úbytok obyvateľstva trvá už šiesty rok po sebe.
Svidník padol pod dôležitú hranicu
Jedným zo symbolických príkladov je Svidník. Najnovšie údaje za rok 2025 ukazujú, že mesto prvýkrát kleslo pod hranicu 10 000 obyvateľov.
Takáto hranica nemusí byť dôležitá len psychologicky. Pri menších mestách môže pokles počtu obyvateľov ovplyvniť aj financovanie, rozsah služieb, školskú sieť, kultúru či verejnú dopravu.
Podobný trend sa týka aj miest ako Kremnica, Hnúšťa, Tisovec či Medzilaborce. V praxi ide často o lokality, kde sa spája starnutie populácie s odchodom mladších ročníkov.
Bratislava rastie, Košice naopak strácajú
Na opačnom konci je Bratislava a jej zázemie. Hlavné mesto dlhodobo profituje z pracovných príležitostí, univerzít, služieb a silného ekonomického zázemia.
Dáta Štatistického úradu SR pre krajské mestá ukazujú, že Bratislava mala k 1. januáru 2026 už 480 902 obyvateľov. V roku 2010 ich mala 431 061. Za rovnaké obdobie však Košice klesli z 233 880 obyvateľov v roku 2010 na 222 286 v roku 2026.
Pokles vidno aj pri ďalších krajských mestách. Banská Bystrica mala v roku 2010 takmer 80 000 obyvateľov, no k 1. januáru 2026 ich mala 73 054. Nitra klesla z 83 692 na 75 301 a Prešov z 91 193 na 81 223.
Rast sa sústreďuje najmä do Bratislavy a jej okolia. Najväčší percentuálny nárast obyvateľov si drží Stupava. Výrazne rastú aj Pezinok, Senec, Svätý Jur či Veľký Šariš.
Prečo ľudia odchádzajú?
Za poklesom počtu obyvateľov nie je jediný dôvod. Najčastejšie ide o kombináciu nízkej pôrodnosti, starnutia, odchodu mladých a slabších pracovných možností.
Ak v regióne chýbajú atraktívne pracovné miesta, mladí ľudia odchádzajú tam, kde vidia väčšiu šancu na kariéru a lepší príjem. Často ide o Bratislavu, krajské mestá alebo zahraničie.
Menej ľudí znamená menej služieb, menšiu ekonomiku a slabšiu motiváciu pre ďalších obyvateľov zostať. Výsledkom je tiché vyľudňovanie, ktoré sa prejavuje postupne.
