V Bulharsku sa po víkendových parlamentných voľbách črtá výrazná zmena politickej mapy. Podľa konečných údajov ústrednej volebnej komisie získalo presvedčivé víťazstvo hnutie Progresívne Bulharsko vedené bývalým prezidentom Rumenom Radevom, ktoré podporilo 44,6 percenta voličov. Takto silný mandát naznačuje možnosť ukončenia vlečúcej sa politickej krízy, ktorá krajinu sužuje už niekoľko rokov, uvádza Reuters.
S výrazným odstupom skončila na druhom mieste stredopravicová strana Občania za európsky rozvoj Bulharska bývalého premiéra Bojka Borisova, ktorá získala 13,4 percenta hlasov. Tretia priečka patrí liberálno-centristickej koalícii Pokračujeme v zmene – Demokratické Bulharsko so ziskom 12,6 percenta. Do parlamentu sa dostali aj Hnutie za práva a slobody, reprezentujúce najmä menšinových voličov, a nacionalistická strana Obrodenie. Naopak, historický prepad zaznamenala Bulharská socialistická strana, ktorá prvýkrát od pádu komunizmu v roku 1989 neprekročila štvorpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu.
Predbežné prepočty naznačujú, že víťazné hnutie by mohlo obsadiť približne 130 zo 240 kresiel v Národnom zhromaždení. To by Radevovi umožnilo vytvoriť vládu bez potreby zložitých koaličných dohôd, ktoré v minulosti často viedli k nestabilite. Práve opakované rozpady kabinetov a neschopnosť strán dohodnúť sa na dlhodobej spolupráci patrili k hlavným dôvodom, prečo Bulharsko od roku 2021 absolvovalo už sériu predčasných volieb.
Protesty a nestabilita
K aktuálnemu hlasovaniu došlo po ďalšej vládnej kríze, ktorú vyvolali rozsiahle protesty proti rozpočtovým opatreniam vrátane zvyšovania daní a odvodov. Nespokojnosť verejnosti nakoniec prinútila premiéra Rosena Željazkova odstúpiť. Politická scéna tak opäť vstúpila do obdobia neistoty, ktoré však výsledok najnovších volieb môže zásadne zmeniť.
Bývalý prezident Rumen Radev sa rozhodol vstúpiť do parlamentnej politiky po tom, čo začiatkom roka rezignoval na svoju funkciu. V kampani staval najmä na kritike korupcie, dlhodobých problémov štátnej správy a nedôvery voči tradičným stranám, ktoré dominovali bulharskej politike celé desaťročia. Jeho rétorika oslovila voličov nespokojných s vývojom krajiny aj s častým striedaním vlád.
Priateľ Kremľa
V oblasti zahraničnej politiky však jeho postoje vyvolávajú otázniky. Radev sa netají kritickým postojom k niektorým politikám Európska únia a odmieta vojenskú pomoc Ukrajine, ktorá sa bráni ruskej invázii. Zároveň hovorí o potrebe obnoviť pragmatické vzťahy s Moskvou, čo viedlo k porovnaniam s dosluhujúcim lídrom Maďarska Viktorom Orbánom. Podľa denníka Pravda napriek tomu po voľbách deklaroval, že Bulharsko chce pokračovať v európskej integrácii a je pripravené spolupracovať aj s proeurópskymi silami na reformách, vrátane zmien v justícii.
Samotné voľby boli už ôsmym hlasovaním za posledných päť rokov, čo ilustruje hlbokú politickú fragmentáciu krajiny. Práve schopnosť novej vlády zabezpečiť stabilitu bude rozhodujúca pre ďalší vývoj. Výsledok zároveň naznačuje, že voliči uprednostnili silný mandát jednej politickej sily pred pokračovaním rozdrobeného parlamentu.
Najbližšie mesiace ukážu, či sa Rumen Radev podarí pretaviť volebný úspech do stabilnej vlády a zároveň vyvážiť vnútropolitické reformy so zahraničnopolitickými záväzkami krajiny ako člena Severoatlantickej aliancie.
