Okrem toho zavítal aj do Handlovej, kde v Dome kultúry usporiadali diskusiu so študentmi Strednej odbornej školy. Ako zistili Aktuality, žiaci sa jej údajne museli zúčastniť na „príkaz“ vedenia školy. Riaditeľ Maroš Štorcel je pritom často videný na fotografiách s vládnou špičkou či stranou Smer.
Zástupkyňa školy akciu potvrdila, ale príkaz pre študentov odmieta. „Organizuje sa diskusia a naši žiaci tam išli dobrovoľne. So súhlasom zákonných zástupcov,” ozrejmila Katarína Matiašková. Napriek tomu sa našlo niekoľko žiakov, ktorí odmietli prísť na podujatie.
Problematika násilného aktivizmu
Druhé výročie atentátu si pripomenula aj Slovenská informačná služba (SIS). Tá vo vyhlásení tvrdí, že atentát na predsedu vlády bol najzávažnejší bezpečnostný incident, ktorý sa v Slovenskej republike stal.
SIS zdôraznila, že atentát na legitímne zvoleného predstaviteľa vlády je v demokratickej spoločnosti neprípustný a neakceptovateľný. Riaditeľ SIS Pavol Gašpar upozornil zároveň na to, že po dvoch rokoch od atentátu sa problém s politicky motivovaným extrémizmom ešte viac zvýraznil.
„SIS sa v tejto súvislosti zamerala na problematiku násilného aktivizmu, ktorý je motivovaný nenávisťou a intoleranciou k ideologickým či politickým oponentom,“ priblížil Gašpar.
Dlhoročná dehumanizácia politického súpera
Poukázal tiež na to, že obsah šírených naratívov, najmä v online prostredí, často nemá reálny základ, masové zdieľanie dezinformácií i ich prípadná medializácia však prispievajú k polarizácii a prehlbovaniu napätia v spoločnosti.
„O obsahoch nenávistných prejavov, vyhrážok či hrozieb priebežne informujeme zákonných príjemcov,“ dodal riaditeľ SIS.
Podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) deň atentátu nie je len pripomienkou samotných výstrelov. Je varovaním, kam môže viesť nenávisť, fanatizácia spoločnosti a dlhoročná dehumanizácia politického súpera.
„Slovensko si tento deň musí pamätať preto, aby sa už nikdy nestalo, že z politického fanatizmu vznikne pokus fyzicky zlikvidovať človeka pre jeho politický názor alebo verejnú funkciu. Tvrdá politická súťaž áno. Nenávisť, dehumanizácia a výstrely nikdy,“ zdôraznil Šutaj Eštok na sociálnej sieti.
Zároveň pripomenul, že atentátnik nevyrástol vo vzduchoprázdne. „Bol súčasťou prostredia, ktoré roky živili politici súčasnej opozície a časť médií nenávisťou voči ľuďom s iným politickým názorom,“ dodal minister.
Odkaz opozície
Na májové udalosti roku 2024 reagovala aj opozícia. Progresívne Slovensko (PS) a Sloboda a Solidarita (SaS) označili atentát za vážny útok na demokraciu. Útok opakovane odsúdili.
„Atentát na premiéra znamená vlastne útok aj na demokraciu a právny štát. To sa nemalo stať. My sme to odsúdili a odsudzujeme to a na tomto našom postoji sa nič nezmenilo a nezmení,“ uviedla poslankyňa Národnej rady (NR) SR Mária Kolíková (SaS) na piatkovej tlačovej konferencii v reakcii na novinársku otázku.
Kritizovala však, že vládni predstavitelia prispievajú k napätiu v spoločnosti a v politickom boji.
Hnutie PS vyzvalo všetky politické strany a politických činiteľov na Slovensku, aby v polarizovanej spoločnosti prispievali k deeskalácii situácie. Atentát musí podľa hnutia odsúdiť každý.
„My sme to odsúdili už na začiatku, už hneď ako sa to stalo. A každý človek to musí odsúdiť. Atentát na predsedu vlády je vážny útok na podstatu zriadenia právneho štátu a demokracie. Páchateľ bol aj odsúdený na spravodlivý trest za terorizmus. My musíme povedať, že naozaj dúfame, že k niečomu takému už nikdy nedôjde,“ vyhlásila poslankyňa NR SR Zuzana Števulová (PS) na piatkovej tlačovej konferencii v reakcii na novinársku otázku.
