Potopenie ruskej nákladnej lode Ursa Major pri pobreží Španielska sprevádza séria nejasností, podozrivých výbuchov a špekulácií o tajnom vojenskom náklade. Podľa zistení vyšetrovania mohlo plavidlo prevážať komponenty dvoch jadrových reaktorov určených pre ponorky, pričom konečnou destináciou mala byť Severná Kórea. Incident vyvolal záujem západných armád aj spravodajských služieb a časť dôkazov zostáva dodnes na dne Stredozemného mora.
Ruská nákladná loď Ursa Major sa potopila 23. decembra 2024 približne 100 kilometrov od pobrežia Španielska. K incidentu došlo po sérii explózií na pravoboku plavidla v blízkosti strojovne. Dvaja členovia posádky prišli o život a zvyšok námorníkov musel loď opustiť v záchrannom člne.
Podľa španielskeho vyšetrovania loď najskôr náhle spomalila, no posádka ešte tvrdila, že nejde o núdzovú situáciu. O deň neskôr sa však plavidlo výrazne odchýlilo od plánovanej trasy a vyslalo tiesňový signál.
Zábery zverejnené na sociálnych sieťach ukazovali loď silno naklonenú na jednu stranu a neschopnú ďalšej plavby.
Na miesto okamžite smerovali španielske záchranné zložky aj vojenské plavidlá. Štrnásť preživších členov posádky sa podarilo evakuovať a následne ich previezli do prístavu Cartagena.
Situácia sa však krátko po začiatku zásahu skomplikovala. Jedna z ruských vojenských lodí, ktorá Ursa Major sprevádzala počas plavby, údajne vyzvala ostatné plavidlá, aby sa držali vo vzdialenosti minimálne dvoch námorných míľ.
Španielske úrady napriek tomu pokračovali v pátracej akcii. Záchranári pomocou vrtuľníka kontrolovali vnútro lode a snažili sa nájsť prípadných ďalších preživších. Pri prehliadke kontajnerov našli odpad, rybárske siete aj ďalšie vybavenie.
Podľa zdrojov oboznámených s vyšetrovaním sa loď v tom čase ešte nejavila ako bezprostredne ohrozená potopením.
Zdroj: X/@visionergeo
Po ďalších explóziách zmizla pod hladinou
Večer v deň nehody však prišlo k ďalšiemu dramatickému vývoju. Ruská vojenská loď Ivan Gren vypálila nad oblasťou sériu červených svetlíc a krátko nato zaznamenali štyri ďalšie explózie.
Španielska seizmologická sieť neskôr potvrdila, že v rovnakom čase zaznamenala otrasy pripomínajúce podvodné detonácie alebo výbuchy mín.
Krátko po 23. hodine bola Ursa Major oficiálne vyhlásená za potopenú.
Španielska vláda sa k prípadu dlhodobo vyjadrovala len minimálne. Až po tlaku opozičných poslancov potvrdila, že kapitán lode počas výsluchu uviedol, že plavidlo prevážalo „komponenty dvoch jadrových reaktorov podobných tým, ktoré sa používajú v ponorkách“.
Kapitán zároveň nedokázal potvrdiť, či sa v reaktoroch nachádzalo jadrové palivo.
Oficiálne dokumenty pritom uvádzali, že loď smeruje do Vladivostoku a preváža dva veľké žeriavy, 129 prázdnych kontajnerov a dve masívne konštrukcie označené ako „poklopy“.
Vyšetrovatelia však spochybňujú logiku takejto plavby. Poukazujú na to, že Rusko disponuje rozsiahlym železničným systémom a prevoz podobného nákladu loďou z jedného ruského prístavu do druhého nedával veľký zmysel.
Severná Kórea ako možný cieľ zásielky
Podľa zdrojov oboznámených s vyšetrovaním mal kapitán veriť, že loď bude nakoniec presmerovaná do severokórejského prístavu Rason, informoval portál CNN. Práve tam mali byť údajne doručené dva reaktory.
Vyšetrovanie zároveň upozorňuje na rastúcu vojenskú spoluprácu medzi Moskvou a Pchjongjangom. Severná Kórea v tom období vyslala tisíce vojakov na pomoc Rusku vo vojne na Ukrajine a zároveň otvorene žiadala Moskvu o zdieľanie jadrových technológií.
Analytici sa domnievajú, že prepravované zariadenia mohli byť typu VM-4SG, používané v ruských jadrových ponorkách triedy Delta IV.
Záujem o miesto incidentu prejavila aj americká armáda. Nad lokalitou sa v priebehu minulého aj tohto roka dvakrát objavilo špeciálne lietadlo WC-135R, prezývané aj „nuclear sniffer“. Ide o stroje určené na zisťovanie rádioaktívnych častíc v ovzduší.
Tieto lietadlá sa zvyčajne používajú pri monitorovaní jadrových testov alebo nehôd. Americká armáda potvrdila, že ich úlohou je zhromažďovanie a analýza jadrových stôp, odmietla však komentovať konkrétne výsledky misií pri španielskom pobreží.
Doteraz sa neobjavili dôkazy o rádioaktívnej kontaminácii oblasti.
Týždeň po potopení sa nad vrakom podľa zdrojov objavila loď Yantar, ktorú západné štáty dlhodobo podozrievajú zo špionážnych operácií v vodách NATO.
Plavidlo sa malo nad miestom zdržať niekoľko dní. Počas jeho prítomnosti zaznamenali ďalšie štyri explózie, ktoré mohli súvisieť so snahou zničiť zvyšky vraku alebo odstrániť dôkazy.
Jednou z najdiskutovanejších častí prípadu zostáva poškodenie trupu lode. Majiteľ plavidla tvrdil, že na boku objavili otvor veľký približne 50 krát 50 centimetrov a kov bol zdeformovaný smerom dovnútra.
Španielske vyšetrovanie pracuje aj s hypotézou použitia superkavitačného torpéda Barracuda. Ide o mimoriadne rýchlu zbraň, ktorou disponuje len niekoľko krajín vrátane USA, Ruska či Iránu.
Niektorí experti však túto verziu spochybňujú a za pravdepodobnejšie považujú použitie magnetickej nálože pripevnenej priamo na trup lode.
Odpovede zostávajú na dne mora
Vraky Ursa Major sa nachádzajú v hĺbke približne 2 500 metrov, čo výrazne komplikuje vyšetrovanie. Španielska vláda tvrdí, že vyzdvihnutie záznamníka lode by bolo technicky náročné a riskantné.
Niektorí odborníci však namietajú, že moderné čierne skrinky bývajú vybavené lokalizačnými systémami a existuje podozrenie, že sa k nim už niekto dostal.
Zatiaľ tak nie je jasné, čo presne spôsobilo prvé poškodenie lode, kto mohol stáť za explóziami ani aký náklad sa skutočne nachádzal na palube.
Jedno je však isté — prípad Ursa Major sa zaradil medzi najzáhadnejšie námorné incidenty posledných rokov.
_01.jpg){kind=link}
.jpg){kind=link}