Organizovanie koncertov, festivalov, jarmokov či ďalších verejných kultúrnych podujatí by sa v budúcnosti mohlo riadiť výrazne prísnejšími bezpečnostnými pravidlami. Ministerstvo vnútra pripravuje rozsiahlu novelu zákona o verejných kultúrnych podujatiach, ktorý podľa rezortu už viac ako tri desaťročia nereflektuje súčasné bezpečnostné požiadavky ani realitu organizovania veľkých akcií. Cieľom zmien je zvýšiť ochranu návštevníkov a zabezpečiť, aby boli organizátori pripravení aj na mimoriadne situácie.
Jednou z najvýraznejších noviniek má byť povinné preverenie pripravenosti ešte pred samotným konaním podujatia. Povolenie na organizovanie akcie by už nemalo byť automatické, ale organizátori ho získajú až po úspešnom absolvovaní takzvaného testu pripravenosti. Ten má preveriť, či sú splnené všetky bezpečnostné podmienky a či existujú účinné postupy pre prípad krízových udalostí, informuje STVR.
Dôvodom sprísnenia pravidiel je skutočnosť, že verejné kultúrne podujatia každoročne navštevujú tisíce ľudí. Veľká koncentrácia návštevníkov, dočasne vybudované pódiá a technické zázemie, intenzívna doprava v okolí podujatí či predaj alkoholických nápojov si podľa ministerstva vyžadujú dôslednejšiu koordináciu medzi organizátormi, samosprávami, políciou, hasičmi a ďalšími záchrannými zložkami.
Pripravovaná novela zároveň počíta s tým, že organizátori budú musieť myslieť aj na situácie, ktoré nemožno vopred predvídať. Medzi najčastejšie riziká patrí vznik požiaru, no vážne komplikácie môžu spôsobiť aj prudké zmeny počasia. Silný vietor, intenzívne búrky, výdatné zrážky alebo prívalové povodne môžu v krátkom čase ohroziť bezpečnosť návštevníkov a vyžadovať okamžitú evakuáciu či poskytnutie predlekárskej prvej pomoci.
Rezort vnútra preto plánuje jasne definovať, ktoré kultúrne podujatia budú považované za rizikové a aké bezpečnostné povinnosti budú musieť ich organizátori splniť. Súčasťou schvaľovania má byť aj preverenie pripravenosti bezpečnostného manažéra, ktorý bude zodpovedný za vyhodnotenie všetkých možných rizík.
Test pripravenosti by sa mal uskutočňovať za účasti polície, hasičov a zástupcov samosprávy. Overovať sa bude napríklad pripravenosť na riešenie mimoriadnych udalostí, funkčnosť evakuačných plánov, organizácia dopravy či parkovania, aby počas podujatia nedochádzalo k dopravnému kolapsu alebo blokovaniu prístupových ciest pre záchranné zložky.
Hoci Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) považuje modernizáciu legislatívy za potrebnú, upozorňuje na viacero otázok, ktoré podľa neho zatiaľ nemajú jasné odpovede. Samosprávy chcú vedieť, podľa akých kritérií sa budú jednotlivé podujatia zaraďovať medzi menej alebo viac rizikové a akým spôsobom sa budú nové pravidlá uplatňovať v praxi.
Ďalšou témou, ktorá vyvoláva diskusiu, je zavedenie funkcie bezpečnostného manažéra. Obce upozorňujú, že títo odborníci budú musieť absolvovať školenia, získať potrebnú kvalifikáciu a za svoju prácu budú musieť byť primerane odmeňovaní. Otázkou preto zostáva, kto bude tieto dodatočné náklady financovať.
Obavy neskrývajú ani organizátori kultúrnych podujatí. Podľa nich môžu nové povinnosti výrazne zvýšiť náklady na prípravu festivalov, koncertov či mestských osláv. Ak by sa tieto výdavky premietli do cien vstupeniek, mohlo by to odradiť časť návštevníkov, čo by následne ovplyvnilo návštevnosť podujatí, ekonomiku kultúrneho sektora aj príjmy štátu z daní. Organizátori preto upozorňujú, že popri sprísňovaní bezpečnostných pravidiel by štát mal zároveň vytvárať priaznivejšie podmienky pre kultúru. Za dôležité považujú napríklad prijatie kvalitnejšieho sponzorského zákona či zníženie sadzby DPH na vstupenky, ktoré by mohli pomôcť zmierniť rastúce náklady.
Návrh novely zákona je momentálne v pripomienkovom konaní. Verejnosť, samosprávy aj odborníci môžu svoje pripomienky zasielať prostredníctvom portálu Slovlex do 17. júla. Cieľom pripravovaných zmien je nastaviť moderný systém bezpečnosti, ktorý bude lepšie reagovať na súčasné riziká a zároveň zabezpečí vyššiu ochranu návštevníkov kultúrnych podujatí po celom Slovensku.
