Litvinovová v liste zo svojej smrti priamo obviňuje režim prezidenta Vladimira Putina, agresiu na Ukrajine a masívne domáce represie.
Ruská nezávislá scéna a obhajcovia ľudských práv smútia za prominentnou aktivistkou a disidentkou Ninou Litvinovovou. 80-ročná žena, ktorá zasvätila celý svoj život boju proti bezprávu, spáchala samovraždu.
Ako informuje web Rádia Sloboda (RFE/RL), hoci štátne ruské médiá o jej smrti informovali stroho, na verejnosť prenikol jej emotívny list na rozlúčku.
Litvinovová v ňom zo svojej smrti priamo obviňuje režim prezidenta Vladimira Putina, agresiu na Ukrajine a masívne domáce represie.
List nezverejnili
Prvé správy o samovražde aktivistky sa v ruských médiách objavili 13. mája. Už nasledujúci deň však jej sesternica, rešpektovaná novinárka Maria Slonimová, zverejnila na sociálnych sieťach kľúčový výňatok z listu na rozlúčku, ktorý Litvinovová zanechala.
„Nikto – ani agentúra RIA Novosti, ani portál Gazeta.Ru, ktoré o tragédii informovali ako prvotné zdroje – tento list, samozrejme, nezverejní. Dôvody jej odchodu sú v ňom totiž popísané až príliš jasne. Preto sme sa rozhodli ukázať skutočnú pravdu: Putin ju zabil!“ napísala ostro Slonimová.
V zverejnenom úryvku Litvinovová opisuje hlboké zúfalstvo a paralizujúcu bezmocnosť, ktorú prežívala od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu a po následnom sprísnení domáceho režimu, v rámci ktorého sú odporcovia vojny masovo zatýkaní.
„Milujem vás všetkých a myslím na vás. Musím však odísť, pretože život sa pre mňa stal neznesiteľným. Odkedy Putin napadol Ukrajinu a zabíja tam nevinných ľudí, kým u nás doma sú tisíce občanov nekonečne zatvárané do väzníc, kde trpia a umierajú len preto, že – rovnako ako ja – nesúhlasia s vojnou a zabíjaním, nemôžem ďalej žiť,“ napísala 80-ročná disidentka.
Moje sily sú na konci
Vo svojom liste explicitne menovala známe politické väzenkyne, ako sú režisérka Jevgenija Berkovičová, scenáristka Svetlana Petriijčuková či manažérka Karina Curkanová.
„Snažila som sa im pomôcť, ale moje sily sú na konci. Vo dne i v noci trpím pocitom bezmocnosti. Hanbím sa za to, ale vzdala som to. Prosím, odpusťte mi,“ uzatvára list Litvinovová.
Úmrtie aktivistky potvrdila aj zakázaná ruská ľudskoprávna organizácia Memorial. Litvinovová pomáhala politickým väzňom už od 60. rokov 20. storočia, kedy bol sovietskym režimom prenasledovaný aj jej brat Pavel Litvinov. Ten sa v auguste 1968 zúčastnil na legendárnej demonštrácii siedmich statočných na Červenom námestí proti okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy.
Osobne navštevovala ostro sledované politické procesy
V roku 2022 sa Litvinovová nakrátko objavila v dokumentárnom filme ruskej redakcie Rádia Sloboda (RFE/RL), kde navštívila uväznenú opozičnú aktivistku Oľgu Bendasovú.
Do posledných mesiacov svojho života osobne navštevovala ostro sledované politické procesy, vrátane súdov s historikom Jurijom Dmitrijevom či spoluzakladateľom Memorialu Olegom Orlovom.
Podľa vyhlásenia Memorialu však najväčšiu časť svojej energie venovala pomoci menej známym väzňom svedomia, pričom to robila absolútne nezištne a bez akejkoľvek túžby po mediálnej publicite. Jej tragický odchod podčiarkuje zúfalú situáciu zostávajúcich ruských disidentov, ktorí v krajine čelia atmosfére strachu a totalitných čistiek.
